Ľudia, ktorí využívajú túto techniku, sú až o polovicu produktívnejší

Pracovití študenti

Nemecký sociálny psychológ Peter Gollwitzer možno ani netušil, aký objav urobí, keď svojim študentom v roku 1997 zadával domácu úlohu.

Predtým, ako vysokoškolskí študenti odišli domov na Vianočné prázdniny, profesor im prikázal vypracovať esej o svojich vianočných zážitkoch. Zdanlivo jednoduchú úlohu im však skomplikoval tým, že ich požiadal, aby mu esej doručili do 48 hodín po Štedrom dni.

Skôr, ako študenti vyšli z triedy, Gollwitzer zastavil polovicu z nich, a požiadal ich ešte o jednu vec – aby si zapísali, kedy a kde svoju esej napíšu.

Zo študentov, ktorí si nezapísali, kedy a kde esej napíšu, ju odovzdalo iba 32% v stanovenom termíne. Druhá polovica študentov mala úspešnosť odovzdania eseje do 48 hodín po Štedrom dni vo výške až 71%.

Ako je to možné?

Každý z nás má stanovené ciele, ktorým sa urputne vyhýba, hoci by ich chcel dosiahnuť. Za túto skutočnosť sú zodpovedné naše vedomé zámery, ktoré však vôbec nie sú efektívnou hybnou silou našich činov.

Na druhej strane otázky kedy? a kde? dokážu naštartovať silu podvedomia. Náš mozog sa totiž dokáže mentálne naprogramovať pomocou situačného podnetu (v tomto prípade miesto a čas vykonania skutku) na to, aby sa v danej situácii správal tak, ako by sme chceli.

Ak sa teda niektorý študent rozhodol napísať esej v obývačke o tretej poobede, v momente, keď sa hodinová ručička posunula na trojku, podvedome sa vybral do izby a písal. Sila tejto metódy dokáže dokonca prekonať aj prípadnú nechuť alebo zastaviť činnosť, ktorú sme dovtedy vykonávali.

Gollwitzerove pozorovanie podporuje aj stovka ďalších výskumov so zameraním na zvýšenie produktivity.