Déjà vu: Na výskyt fenoménu vplýva vek aj vzdelanie

V celkom bežný deň kráčate po ulici, no zrazu stretnete niekoho, koho poznáte... Alebo nepoznáte? Odkiaľ vám je povedomý? Celý deň strávite premýšľaním nad neznámou (alebo známou?) osobou, až napokon dospejete k záveru, že musíte mať déjà vu.

Čo je to déjà vu?

Slovo vzniklo z francúzštiny a doslova ho prekladáme ako „už videné“. Termín sa prvý raz objavil v slovníku francúzskeho psychológa Émila Boiraca a označoval situáciu, v ktorej má človek pocit, že ju už zažil, videl alebo počul.

Kto má déjà vu?

Výskumy uvádzajú, že déjà vu zažili už dve tretiny svetovej populácie. Existujú podmienky, ktoré tento jav u ľudí podporujú?

Vek: Déjà vu sa častejšie objavuje u mladých ľudí.

Pohlavie: Výskumy nepreukázali, že by tento faktor mal vplyv na výskyt fenoménu.

Spoločenská vrstva: podľa niekoľkých štúdií zažívajú déjà vu viac bohatší a vzdelanejší ľudia.

Cestovanie: Zrejme vás neprekvapí, že pocity déjà vu majú skôr ľudia, ktorí viac cestujú a spoznávajú nových ľudí.

Stres: Pod vplyvom stresu sme náchylnejší zažiť déjà vu.

Čo spôsobuje déjà vu?

Vskratke sa dá povedať, že existujú 4 teórie o tom, čo spúšťa déjà vu:

Duálne spracovávanie: Hoci sa pravdivosť tejto teórie neosvedčila, jej logika stojí za zváženie. Podľa nej sa dva mozgové procesy, ktoré sa bežne vykonávajú paralelne, na moment odlúčia, takže mozog nie je schopný nájsť medzi nimi spojitosti. Ide napríklad o dvojice vedomosť – spomienka, kódovanie – vyhľadávanie, vnímanie – pamäť.

Neurologické vysvetlenie: podľa neurológie je za déjà vu zodpovedný nervový kolaps alebo oneskorenie pohybu neurónov. Prvý termín nám napovedá, že nervové spojenia ľudí s nervovými poruchami môžu byť krehkejšie (napríklad je to tak u epileptikov). Druhá podmienka hovorí o tom, že ak sa nervové podnety z dvoch rôznych zmyslov dostavia do mozgu v rozličných časoch, mozog môže neskorší z nich vyhodnotiť ako spomienku.

Hra pamäte

Podľa niektorých bádateľov sa s nami len zahráva pamäť. Človek si totiž v danej situácii môže podvedome všimnúť detail, ktorý už pozná z iných okolností, no nevedome vyhodnotí celú situáciu ako známu.

Záhadný fenomén je stále predmetom výskumov, no je pomerne ťažké ho presne identifikovať a opísať, keďže je ťažké ho vyvolať.