MIHÓK: Slovensku pred 25 rokmi ekonomicky nikto neveril

TV predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Peter Mihók pri príležitosti 25. výročia vzniku komory.

Väčšina ľudí doma aj v zahraničí sa podľa neho v roku 1992 obávala o ekonomické prežitie budúcej Slovenskej republiky. „Povedal by som, že nám nedávali veľké šance. Ja som bol optimista, nechcem však robiť generála po vojne, preto sme aj založili túto inštitúciu - SOPK,“ priblížil.

Ľudia v zahraničí podľa neho začiatkom 90. rokov vo všeobecnosti nepoznali reálny ekonomický potenciál Slovenska. „Slovensko v tom čase stále vnímali ako zaostalú agrárnu krajinu, ktorá má zopár priemyselných podnikov. Okrem toho však štruktúru slovenskej ekonomiky nepoznali, ale my čo sme ju poznali, sme boli oveľa väčší realisti. Slovensko som vtedy vnímal ako kompaktnú ekonomiku, ktorá bola svojim spôsobom komplementárna (doplnková, pozn. TASR) aj k českej ekonomike. Menšia ekonomika sa ľahšie manažuje, čo sa aj následne ukázalo pri ďalšom vývoji,“ poznamenal Mihók.

„Videl som vtedy hlavne veľký strojársky potenciál Slovenska. Strojarina dala základ pre rozvoj ďalších odvetví. Navyše v strojárstve, osobitne v zbrojárskom priemysle, pracovali v tom čase vysokokvalifikovaní, technicky orientovaní a vzdelaní ľudia. Toto dávalo obrovský potenciál pre rozvoj Slovenska, čo sa aj následne ukázalo. Našim hlavným vkladom do rozvoja neboli peniaze, ale ľudský potenciál,“ priblížil predseda SOPK.

Mihók bol podľa svojich slov prvým zástupcom SR po jej vzniku pre negociáciu s EÚ. „Bolo to zaujímavé obdobie. Bol som vymenovaný za splnomocnenca vlády pre EÚ a bol som aj hlavným negociátorom asociačnej dohody. Pre mňa osobne to bola v tom čase veľká výzva, najmä v tom, že dobehneme ostatné tri krajiny v rámci V4 a že SR podpíše asociačnú dohodu s EÚ súbežne s ČR. Treba povedať, že ČR mala lepšiu štartovaciu pozíciu, pretože ČR všetci poznali. Dokonca aj to, čo patrilo Československu, sa pripisovalo ČR,“ pripomenul Mihók.

Slovensko podľa neho prešlo viacerými etapami vývoja, z ktorých každá prinášala nové výzvy. Na začiatku to bola etapa transformácie ekonomiky zo štátom riadenej na trhovú. „Túto etapu sme, síce aj s mnohými ranami, ale zvládli,“ doplnil.

Druhou etapou bolo začlenenie Slovenska do medzinárodných štruktúr, najmä ekonomických. „Jednou výzvou bolo prijatie SR do OECD a druhou prijatie do EÚ. Ďalšou etapou bolo obdobie plného členstva v EÚ, čo bolo dôležité z hľadiska adaptácie firiem na podmienky vnútorného trhu EÚ,“ zdôraznil Mihók.

Ďalšou výzvou bolo podľa neho zavedenie eura, ktoré slovenskej ekonomike „určite prospelo“. „Aktuálne ČR, Maďarsko, Poľsko neuvažujú o zavedení eura. Slovensko je v inej situácii, pretože je v rámci V4 najmenšou ekonomikou. My sme potrebovali zatraktívniť ekonomické prostredie, v čom nám euro výrazne pomohlo, hlavne voči zahraničným investorom. Navyše slovenská koruna bola najmä s ohľadom na rozsah ekonomiky pomerne slabou menou, teda dalo sa s ňou (na trhoch) ľahko zahrávať. Niekedy nebola dokonca posudzovaná ako samostatná mena, ale v koši mien ostatných stredoeurópskych krajín, kde sme boli na konci. Zavedenie eura malo teda pre SR význam, napriek problémom, ktoré v eurozóne stále cítime. Euromena má výraznú podporu tak medzi obyvateľstvom, ale ešte výraznejšiu medzi podnikateľskými subjektmi,“ dodal predseda SOPK.