Bugár pochybuje o úprimnosti snahy Hlinu pomôcť ÚPN

Takto reagoval predseda strany Béla Bugár na nedávny otvorený list, v ktorom ho šéf KDH Alojz Hlina žiada o stiahnutie novely zákona o pamäti národa. Vo svojej odpovedi zároveň spochybnil Hlinovu úprimnosť v otázke pomoci ÚPN a hovorí o politickom marketingu.

Bugár poukázal na dôležitosť pamäti národa pre rozvoj krajiny a spoločnosti. Je podľa neho potrebná najmä v čase rastúceho extrémizmu a spochybňovania historických faktov. Zdôraznil, že ÚPN zažil od svojho založenia nebohým Jánom Langošom lepšie aj horšie obdobia. „Som nesmierne rád, že dokázal za obdobie svojho fungovania potvrdiť svoju opodstatnenosť a dôležitosť pre celú spoločnosť, ako aj odolať snahám o jeho zrušenie,“ píše Bugár v liste Hlinovi.

Poukazuje však, že ústav sa potýkal a dodnes sa potýka s problémami. „Ukazuje sa, že vznik týchto problémov môže prameniť priamo z nastavenia štruktúry fungovania úradu, preto vznikla aj táto diskutovaná novela. Chcem Vás však ubezpečiť, že sme otvorení konštruktívnej a vecnej diskusii, ktorá pomôže zlepšiť fungovanie ústavu, zabezpečí jeho ďalší rozvoj a posilní dôveru v očiach spoločnosti. To bolo, je a zostane naším cieľom,“ odkázal Hlinovi Bugár.

Predseda Mosta-Híd nerozumie, prečo Hlina zvolil formu otvoreného listu a ani sa neunúval hovoriť o návrhu s poslankyňou Editou Pfundtner, ktorá je spolupredkladateľkou novely. Pripomína šéfovi KDH, že Most-Híd nie je strana vodcovského typu, kde všetci poslanci robia to, čo povie predseda. „My si ctíme demokratický charakter fungovania strany aj v jej vnútri,“ uviedol Bugár.

Dodal, že obe strany sú súčasťou Európskej ľudovej strany, teda vlastne jednej rodiny. Zdôraznil, že v rodine sa rôzne názory na vec riešia vo vnútri a nie na verejnosti otvorenými listami. Vzhľadom na spôsob, aký zvolil Hlina, pochybuje Bugár o úprimnosti snahy riešiť problém so zákonom o ÚPN. Podľa Bugára ide o politický marketing.

Právnu normu v Národnej rade SR predložila koalícia. Chce ňou dosiahnuť, aby súčasný šéf ústavu Ondrej Krajňák skončil vo funkcii 15. októbra 2017. Ostane však členom Správnej rady, a to do konca funkčného obdobia, na ktoré bol zvolený. Po novom má byť štatutárom ÚPN Správna rada ako kolektívny orgán, nielen samotný jej predseda. Podľa predkladateľov bude nový model riadenia efektívnejší a transparentný.

Hlina považuje túto právnu normu za „mimoriadne účelovú“ a žiada Bugára, aby vyvinul iniciatívu a navrhol Pfundtner tento návrh stiahnuť. Hlina zdôrazňuje, že zákony sa nemôžu účelovo meniť len kvôli tomu, že niekto niekomu nevyhovuje. Odmieta zmeny zákona s cieľom zbaviť sa niekoho. „Ak strana Most-Híd podporí tento zlý návrh zákona aj v druhom čítaní, bude to zrejmý dôkaz, že občiansky princíp v strane Most-Híd je len mýtus,“ uvádza Hlina vo svojom liste. Proti zákonu sa ohradil aj ÚPN.

Bugár reagoval v liste aj na poznámku o občianskom princípe strany. Opätovne sa k nemu prihlásil a Hlinovu výzvu označil za falošnú vzhľadom na jeho vyjadrenia spred necelého roka. „Stranu Most-Híd ste označili za 'uhorskú stranu' v reakcii na nomináciu nášho štátneho tajomníka Konráda Riga v rezorte kultúry. A to len preto, že tento náš nominant je maďarskej národnosti. To ukazuje len na Váš spôsob vnímania občianstva a príslušnosti k štátu, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani Ján Slota či Marian Kotleba,“ adresoval Hlinovi.