Návrh na zmenu zdaňovania viacpodlažných stavieb bol správnym krokom

Vo svojom najnovšom blogu to konštatuje Inštitút finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR. Súčasný spôsob zdaňovania stavieb totiž považujú za nespravodlivý.

Zmenu na úpravu dane zo stavieb navrhovala trojica koaličných poslancov Ľubomír Petrák, Igor Choma (obaja Smer-SD) a Edita Pfundtner (Most-Híd) v návrhu novely zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Parlament ju síce posunul do druhého čítania, poslanci ju však stiahli. Zdôvodnili to tým, že sa o nej v médiách a v rámci verejnosti diskutuje iba emocionálne a často na základe poloprávd a účelových lží.

Skutočnou motiváciou pri zdaňovaní bývania je podľa IFP zdaniť majetok, nie veľkosť plochy, na ktorej stojí budova. Každé poschodie domu totiž zvyšuje jeho hodnotu, a preto je podľa IFP spravodlivé rovnako zdaniť každé. Ako príklad inštitút uviedol, že jednoposchodová maloobchodná predajňa o veľkosti 10.000 m2 dnes platí vyššiu daň než vlastník 10-poschodového business centra so zastavanou plochou 1000 m2. „Pritom spravodlivejšie zdaňovanie nehnuteľností nemusí nutne znamenať neúmerné zvýšenie daňového zaťaženia domácností. Veď samosprávy môžu vyvolané dosahy tlmiť aj zmenou sadzby dane,“ predpokladá IFP.

Majetkové dane pritom podľa analytikov patria k tým, ktoré najmenej obmedzujú ekonomický rast, napríklad na rozdiel od dane z práce. Príjem z nich je zároveň len minimálnym zdrojom financovania samospráv. „Ak chce Slovensko v príjmoch domácností dobiehať vyspelejšie krajiny Európskej únie, nutne musí realizovať aj zmeny v daňovom mixe v prospech menej 'bolestivých' daní,“ konštatuje IFP.

V roku 2015 tvoril príjem miest a obcí z dane z príjmu fyzických osôb viac ako 74 % zo všetkých daňových príjmov. Naproti tomu celkový príjem z nehnuteľností na bývanie tvorí len 1,6 %. V medzinárodnom porovnaní sa tak Slovensko podľa IFP radí ku krajinám s najnižším výnosom daní z nehnuteľností v pomere k výkonu ekonomiky a nedosahuje ani polovicu priemeru v Európskej únii.

K myšlienke zdaňovať nehnuteľnosti podľa ich hodnoty sa otvorene hlásia aj posledné dve vlády. „Presadzovať reformy je náročné a často aj politicky nákladné. Mnohé reformy majú potenciál prispieť k zlepšeniu životnej úrovne v spoločnosti,“ podotklo IFP.

Inštitút zároveň upozornil na to, že aj Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj analyzuje spôsob implementácie reforiem v členských krajinách a radí nevzdať sa. Na to, aby analytici mohli lepšie vysvetliť ciele a potrebné vplyvy zmien, sú však potrebné dáta. „Na úrovni katastra je preto nevyhnutné začať zbierať údaje o charakteristikách nehnuteľností, ktoré pomôžu zmapovať štruktúru nehnuteľností na Slovensku,“ dodalo IFP.