Alergici musia v najbližších dňoch rátať už aj s peľom paliny a ambrózie

Vyskytoval sa však aj slabo alergizujúci peľ pŕhľavy, uviedla hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici Mária Tolnayová.

Najvyššie celkové denné koncentrácie peľu v ovzduší boli namerané v Banskej Bystrici – 286 peľových zŕn a v Košiciach – 258 peľových zŕn v kubickom metri vzduchu. V Banskej Bystrici i v Košiciach mal po tieto dni najväčší podiel peľ pŕhľavovitých rastlín a peľ tráv z čeľade lipnicovitých. V ovzduší sa ešte vyskytoval peľ štiavu, skorocelu, mrlíkov, mrkvovitých rastlín, lipy a astrovitých rastlín. Výrazne sa zvýšili denné koncentrácie spór húb (plesní) – najmä rodov Cladospórium a Alternária.

„V týchto aj najbližších dňoch ostane druhové zloženie peľového spektra viac–menej nezmenené. Trávy z čeľade lipnicovité naďalej ostávajú najvýznamnejším alergénom, treba počítať s nárastom peľu slabo alergizujúcej pŕhľavy. Zlou správou pre alergikov ale je, že začína kvitnúť palina, ktorej silne alergizujúci peľ sa bude vyskytovať v ovzduší spolu s peľom ambrózie počas celého letného obdobia. Peľ týchto dvoch druhov spolu s peľom tráv tak znamená najväčšie riziko pre alergikov počas najbližších mesiacov,“ uviedla na margo aktuálnej celoslovenskej peľovej situácie Janka Lafférsová z oddelenia lekárskej mikrobiológie RÚVZ v Banskej Bystrici, pod ktoré spadá aj koordinácia peľovej informačnej služby (PIS) v SR.

Podľa nej do čeľade lipnicovitých patria všetky trávy a z nich odvodené obilniny. „Kvety sú trojpočetné, súkvetím je klas a plodom je zrno,“ pripomína. Patria tam teda aj ovos, raž, pšenica, jačmeň či kukurica.

Veterné počasie dostáva do ovzdušia väčšie množstvo ich peľu, pričom najvyššie koncentrácie zachytávajú monitorovacie stanice, v ktorých okolí sa vyskytujú aj nepokosené alebo nepravidelne kosené kvitnúce trávne porasty.