Aký dopad na zdravie má nadmerný počet pracovných hodín?

Špecialisti z University College London na čele s výskumníkom Mikom Kivimakim zhromaždili údaje z celkom ôsmych výskumov, ktorých sa zúčastnilo dokopy viac ako 85 000 ľudí.

Všetkých účastníkov rozdelili do niekoľkých skupín podľa doby, ktorú za týždeň odpracovali:

• menej ako 35 hodín,
• 35 - 40 hodín (štandardná pracovná doba),
• 41 - 48 hodín, 49 - 54 hodín a
• 55 a viac hodín za týždeň.

V priebehu 10 rokov od začiatku výskumu vedci našli u 1061 ľudí konkrétnu chorobu, ktorej vznik dali do priamej súvislosti s nadmerným počtom pracovných hodín za týždeň.

Ako sa nadmerná práca podpísala pod zdravie účastníkov?

Choroba, ktorú vedci odhalili, bola srdcová arytmia. Z 1000 ľudí jej výskyt pripadal na každých 12,4 prípadov.

Najviac sa choroba dostavila u tých, ktorí pracovali viac ako 55 hodín týždenne (17,6 prípadov na 1000 ľudí). Podarilo sa teda dokázať, že workoholici sú v ohrození až o 40% viac ako ich menej prácechtiví kolegovia.

Odborníci pritom brali do úvahy aj také faktory, ako je pohlavie, vek, fajčenie, pitie alkoholu alebo fyzická aktivita. Žiadny z týchto faktorov nemal priamy vplyv na vznik choroby, a ochorenie ohrozilo aj tých, ktorí dosiaľ nemali žiadne problémy so srdcom.

Ako je to s prácou na zmeny?

To, bohužiaľ, výskum neskúmal. Rovnako sa nezameral ani na to, aké povolania boli v tomto smere nebezpečnejšie. Napriek tomu si tím z londýnskej univerzity stojí za tým, že výsledky výskumu sú dostatočne vierohodné a podložené vysokou kapacitou účastníkov.

Vedci svoj výskum publikovali na stránkach European Health Journal (Európsky žurnál o zdraví).