Paleontológovia odhalili tajomstvo vzniku prvého života na Zemi
Podľa paleontológov vďačíme za prvý život na Zemi dvom udalostiam z obdobia ediakaru.
V súčasnosti sa vedci domnievajú, že život sa na Zemi mohol objaviť pred tromi miliardami rokov. Počas prvých 2,5 miliárd rokov však na Zemi existovali len jednobunkové organizmy. Mnohobunkový život vznikol pravdepodobne len pred 600-650 miliónmi rokov v období ediakaru.
Jedným z najväčších tajomstiev narodenia súčasných mnohobunkových organizmov je otázka o tom, ako vznikol základ vtedajšieho potravinového reťazca – teda jednobunkové riasy a planktón. Problém je v tom, že fotosyntetizujúce organizmy existujú na Zemi už pomerne dlho, no vedci stále nerozumejú tomu, ako sa tieto organizmy začali meniť na predkov planktónu, a akým spôsobom to ovplyvnilo evolúciu ostatného života.
Za život vďačíme riasám
Jochen Brocks z Národnej austrálskej univerzity spolu s kolegami najnovšie našiel prvý hmotný dôkaz o tom, že prvé riasy sa na Zemi objavili prakticky zároveň s prvými mnohobunkovými organizmami.
V horninách, ktoré objavili v útrobách austrálskej pevniny, našli vedci molekuly fotosyntetizujúcich organizmov, ktoré im dali odpoveď na otázku, prečo miniatúrne baktérie vo vodách oceánov uvoľnili miesto planktónu, vďaka ktorému ožil aj mnohobunkový život.
„Molekuly organizmov, ktoré sme našli v horninách z obdobia ediakaru, nám hovoria o tom, že život vo vodách prvotného oceánu na Zemi sa sformoval približne pred 650 miliónmi rokov. V tom čase sa odohrala dôležitá ekologická revolúcia, ktorá umožnila zrod rias.“
Bez globálneho otepľovania by sme tu neboli
Horniny, ktoré Brocks s kolegami našiel, sa sformovali v čase, keď sa Zem začínala postupne otepľovať. Globálne otepľovanie dalo priestor na vznik prvých fotosyntetizujúcich baktérií, ktorých úlohou bolo očistiť atmosféru od skleníkových plynov.
Keď sa Zem začala otepľovať, do oceánov padlo veľké množstvo fosforu a iných látok. Práve fosfor však pomohol planktónu zvíťaziť nad fotosyntetizujúcimi baktériami. Okrem toho spustil aj reakciu, vďaka ktorej sa úroveň oxidu uhličitého v atmosfére za posledných 550 miliónov rokov prakticky nezmenila.
„Tieto nové a výživné organizmy, ktoré tvorili základ potravinového reťazca, darovali Zemi dávku energie, ktorá bola potrebná na evolúciu zložitých ekosystémov, v ktorých mohli vznikať a prosperovať všetky najzložitejšie mnohobunkové organizmy, teda aj človek,“
týmito slovami zakončil štúdiu Jochen Brocks. Vedecká štúdia bola publikovaná vo vedeckom časopise Nature.
Žralok nie je tichý zabijak. Zvuky, ktoré vydáva, vás prekvapia
Vedcom sa podarilo zaznamenať špecifický zvuk, ktorý vydávajú žraloky.
Zdravotníci varujú: 24 vírusov, ktoré môžu spustiť ďalšiu pandémiu
Britskí zdravotníci zverejnili zoznam potenciálnych patogénov, ktoré môžu viesť k vzniku ďalšej pandémie. Viaceré z nich sú už v obehu.
Poľskí vedci vyvíjajú robota, ktorý mapuje lesy a zbiera aj kliešte
Medzinárodný vedecký tím, ktorého súčasťou sú odborníci z poľských univerzít, pracuje na vývoji robota určeného na mapovanie lesov.
Tieto bylinky v sebe skrývajú liek na Alzheimerovu chorobu
Dve bylinky môžu skrývať kľúč k liečbe demencie.
Takto sa dá zarobiť 5000 eur za ležanie v posteli
Dobrovoľníci dostanú tisíce eur za 10 dní ležania v špeciálnej posteli.
