Pre dve tretiny ľudí sú zmeny v súdnictve kroky správnym smerom

Vyplýva to z júlového prieskumu, ktorý pre Najvyšší súd SR zrealizovala agentúra Focus. O ďalšej časti prieskumu dnes informoval hovorca súdu Boris Urbančík.

Prieskum zisťoval, aký má verejnosť názor na zmeny, ktoré sa udiali v slovenskom súdnictve za posledné roky (napr. povinné zverejňovanie rozsudkov na internete, dôraz na náhodné prideľovanie prípadov sudcom, verejné výberové konania na sudcov).

Necelá pätina opýtaných (18,9 percenta) si myslí, že sú to kroky správnym smerom a zlepšujú prácu súdov. Necelá polovica ľudí (45,7 percenta) ich potom hodnotí, že sú to síce kroky správnym smerom, ale prácu súdov zatiaľ veľmi nezlepšili.

Podľa ďalšej pätiny (20,5 percenta) sú to zbytočné zmeny, ktoré prácu súdov nemôžu zlepšiť a pre 4,9 percenta ľudí dokonca škodlivé zmeny, ktoré prácu súdov zhoršili. Desatina respondentov (10 percent) prieskumu na otázku nevedela odpovedať.

Pozitívne podľa Urbančíka hodnotia zmeny v slovenskom súdnictve a ich dosah na prácu súdov viac respondenti, ktorí zároveň dôverujú súdom a súdnictvu ako celku a dôverujú i súčasnému vedeniu Najvyššieho súdu. „Pozitívne hodnotenie zmien v slovenskom súdnictve tiež narastá zároveň so vzdelaním respondenta,“ doplnil.

Prieskum ukázal aj to, že dôvera v slovenský právny systém za posledných päť rokov narástla. Priemerná hodnota dôvery na jedenásťbodovej škále dosiahla v roku 2017 hodnotu 4,59. Výskum Európskej sociálnej sondy ukázal v roku 2014 dôveru v slovenský právny systém na úrovni 3,27.

Najvyššiemu súdu SR pod vedením súčasnej predsedníčky Daniely Švecovej dôveruje podľa prieskumu viac ako štvrtina verejnosti (26,7 percenta). Naproti tomu, Najvyššiemu súdu na čele s predošlým predsedom Štefanom Harabinom dôverovalo 5,9 percenta ľudí.

Viac ako tretina verejnosti (35,5 percenta) si myslí, že verejné vyjadrovanie sa sudcu k politickým témam nie je v poriadku a škodí súdnictvu. Iba malá časť verejnosti (14,2 percenta) si utvára názor na súdy na základe osobnej skúsenosti. Najvýznamnejším zdrojom informácií sú pre ľudí v tomto smere médiá (49,6 percenta).

Prieskum zrealizoval Focus od 13. do 24. júla na vzorke 1025 respondentov metódou osobných rozhovorov anketárov a respondentov. Vzorka je reprezentatívna pre slovenskú populáciu vo veku 18 a viac rokov a bola vybraná kvótnym výberom.