Premiér dostal mandát na rokovanie o smernici o vysielaných pracovníkoch

Toto je jedna zo zmien, ktorú má priniesť eurosmernica o cezhraničnom vysielaní pracovníkov. Dnes sa ňou budú zaoberať premiéri Rakúska, Slovenska a Českej republiky na stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Salzburgu. Eurosmernicu prerokovala "per rollam", teda bez osobného stretnutia, aj vláda. Podporili ju všetky koaličné strany vrátane SNS.

Problematikou zrovnoprávnenia pracovných podmienok vysielaných zamestnancov sa krajiny zaoberajú už od minulého roka. Eurosmernica bola aj témou počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Slovensko spolu s ďalšími 10 krajinami malo k eurosmernici výhrady. Spoločne jej preto vystavili tzv. „žltú kartu“ na znak nesúhlasu s niektorými jej ustanoveniami. Slovensko túto smernicu ako takú neodmietalo. Malo však problém s jej načasovaním. „SR nikdy neodmietala prijatie ďalších opatrení, ktoré by zabránili zneužívaniu vysielaných pracovníkov, zhoršovaniu ich pracovných a životných podmienok počas vyslania, prípadne na úkor pracovníkov zvýhodňovala zamestnávateľov,“ upozornil rezort práce v materiáli, ktorým sa mala dnes zaoberať aj vláda. Ministerstvo tiež upozornilo, že Slovensko tiež súhlasilo s prijímaním opatrení, ktoré zvýšia spravodlivé odmeňovanie vysielaných pracovníkov, najmä pri ich vysielaní z tých členských štátov, kde sú nižšie mzdy do tých, kde je odmeňovanie na vyššej úrovni. Zároveň však vláda požadovala, aby štáty i Európska komisia dostali viac času na vyhodnotenie vplyvov ostatnej revízie smernice o vysielaní pracovníkov a legislatívnych zmien na národnej úrovni.

V oblasti odmeňovania sa má zaviesť koncept „rovnakej mzdy za rovnakú prácu na rovnakom mieste“. Pre Slovensko je v súčasnosti akceptovateľný. „Francúzska strana v tejto súvislosti naznačila možný posun v pozícii ohľadom definície pojmu odmena tak, že budú zohľadňovať celkovú výšku odmeny, bez ohľadu na jej jednotlivé zložky, čo Slovenská republika víta,“ uvádza sa v materiáli schválenom vládou, ktorý na rokovanie predložilo ministerstvo práce.

Zámery komisie upraviť smernicu by sa mohli dotknúť viacerých firiem, ktoré posielajú pracovníkov do zahraničia. Ide najmä o autodopravcov, stavbárov, či firmy podnikajúce v spracovateľskom priemysle. V oblasti dopravy by sa mal podľa slovenskej vlády hľadať kompromis v oblasti cestného balíka. „Nezhoda na tejto otázke totiž bude znamenať v podstate koniec rokovaní. Slovenská republika bude preto v prvom rade podporovať dosiahnutie dohody o smernici o vysielaní pracovníkov. Súčasne sa bude usilovať o zachovanie konkurencieschopnosti poskytovateľov služieb, vrátane sektora dopravy,“ uviedol v materiáli rezort práce.

Eurosmernica má priniesť aj zmeny týkajúce sa koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia. SR vníma tieto návrhy na zmeny pozitívne, avšak predpokladá, že rokovania o tomto nariadení budú trvať minimálne do roku 2019. „Francúzska republika si je plne vedomá tohto stavu a v tomto štádiu požiadala o povýšenie spolupráce a koordinácie národných inšpektorátov medzi Francúzskom a krajinami V4 formou spoločného Memoranda. Túto myšlienku, ktorej cieľom je boj proti sociálnym podvodom v praxi, SR podporuje,“ priblížil rezort práce. Okrem rovnakej mzdy ako majú domáci zamestnanci, by sa totiž mali dodržiavať aj podmienky týkajúce sa pracovnej doby, odmien, a to nielen podľa zákonov, ale aj podľa kolektívnych zmlúv. Nové pravidlá sú zamerané aj na odmeňovanie v rámci subdodávateľských reťazcov, či na ochranu dlhodobo vysielaných zamestnancov.

V poslednom období štáty diskutujú aj o transpozičnej lehote. Predĺžiť by sa mala minimálne na tri roky. „SR privíta spoločný kompromis, avšak nemá výhrady ani voči aplikácii štandardného transpozičného obdobia , ktorým sú dva roky,“ doplnil rezort práce.

Podľa údajov Európskej komisie v období od roku 2010 do roku 2014 sa miera vysielania pracovníkov zvýšila o takmer 45 %. V roku 2014 bolo do iných členských štátov vyslaných 1,9 milióna pracovníkov. Slovenské firmy najčastejšie vysielajú svojich zamestnancov do Nemecka, Rakúska, ale aj Českej republiky. Významnejší podiel pracovníkov smeruje i do Francúzska, Belgicka a Holandska.