Európsky súd vyhlásil proti Slovensku vyše dvadsať rozsudkov

Porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote konštatoval v 10 prípadoch.

"Celková výška odškodnenia v prípadoch porušenia práva na prerokovanie veci v primeranej lehote bola 132 715 eur," uvádza Správa o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania a práv dieťaťa v SR za rok 2012, ktorú zverejnilo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP).

Najvyššie odškodné súd priznal v prípade Slovák proti SR

Najvyššie odškodnenie priznal ESĽP na základe zmieru rozhodnutím v prípade Mati a ďalší proti SR, pričom išlo o sumu 30 000 eur, t. j. 6 000 eur na jedného sťažovateľa. Vo vzťahu k jednotlivcovi najvyššie odškodnenie priznal na základe jednostrannej deklarácie vlády v prípade Slovák proti SR vo výške 10 000 eur.

V rozhodnutí ESĽP sa uvádza, že do dňa jeho vyhlásenia (marec 2012) prejednanie právnej veci sťažovateľa prekročilo 14 rokov a napriek tomu, že Ústavný súd SR uznal porušenie práva sťažovateľa, odmietol mu priznať spravodlivé odškodnenie. V roku 2012 bolo vláde SR prostredníctvom ESĽP notifikovaných 40 nových sťažností proti SR, pričom najčastejšie namietaným právom bolo práve právo na prerokovanie veci v primeranej lehote.

"Základné právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa akýchkoľvek dostupných štatistík dlhodobo najporušovanejším základným právom v SR," uvádza správa strediska. V oblasti nedostatočnej rýchlosti súdnych konaní sa podľa SNSĽP doposiaľ nevyriešil problém s činnosťou súdnych znalcov a znaleckým dokazovaním ako takým, aj keď primárne je problém najmä v personálnej oblasti.

Potreba zabezpečenia si odborníkov na účely súdneho konania má stúpajúcu tendenciu nielen čo do objemu, ale najmä čo do odbornosti znalcov a ich adresnej špecializácie podľa stále nových a nových oblastí. Tomuto tempu by sa v zvýšenej miere mal prispôsobiť aj právny poriadok SR.

Potrebné zmeny by mali smerovať aj k zvýšeniu prestíže a ohodnotenia znaleckej činnosti, aby mala potenciál osloviť široký okruh odborníkov z každej oblasti života k vykonávaniu znaleckej činnosti. Potom bude menej situácií, keď súd nie je schopný nájsť potrebného znalca v okruhu svojej miestnej pôsobnosti.

Stredisko pre ľudské práva pri riešení problému prieťahov v súdnom konaní navrhuje novelizovať činnosť znalcov a znalkýň v zákonnej aj vykonávacej rovine a zlepšiť činnosť ústredných orgánov štátnej správy v súvislosti s aktuálnosťou, podrobnosťou a úplnosťou zoznamov znalcov, z ktorých čerpajú súdy pri ustanovovaní znalcov.

Dbať by sa malo na efektívny pomer zamestnancov súdu (vyšší súdny úradníci/úradníčky, asistenti/asistentky senátu a pod.) k počtu činných sudcov/sudkýň a pružne reagovať na prípadné zmeny. SNSĽP odporúča konsenzuálne realizovať celonárodnú koncepciu činnosti súdnictva v SR aspoň v základných bodoch počas viacerých volebných období, aby sa tak predchádzalo pravidelne sa opakujúcim optimalizáciám, reoptimalizáciám, re-reoptimalizciám slovenského súdnictva v krátkych časových úsekoch.

Zvýšenú pozornosť navrhuje venovať efektivite práce, organizácii a priebežnej vnútornej aj vonkajšej kontrole súdov, osobitne tých, ktoré sa pravidelne a dlhodobo vyskytujú v štatistikách porušovania základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov na popredných miestach.

Potrebná je metodika riešenia krízových situácií

Vytvoriť by sa mala aj metodika koordinovaného určovania, vyhľadávania a riešenia krízových situácií, keď tisícky monotematických podaní od relatívne malého okruhu právnych subjektov pravidelne zahlcujú súdnictvo SR, s dôrazom na právnu, organizačnú, materiálnu a personálnu stránku tak, aby základné práva a slobody všetkých účastníkov súdnych konaní, vrátane základného práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov boli čo najmenej dotknuté.

V súvislosti s problémom prieťahov v súdnom konaní v SR z dlhodobejšej perspektívy Výbor ministrov Rady Európy, ktorý sleduje výkon rozsudkov ESĽP, prijal v roku 2012 záverečnú rezolúciu vo vzťahu k 110 prípadom týkajúcim sa neprimeranej dĺžky občianskych súdnych konaní, za dostatočné považoval nielen individuálne, ale aj všeobecné opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni.

V predbežnej rezolúcii vydanej k tejto problematike vyzdvihol predovšetkým početné organizačné reformy v rokoch 2007 až 2010, a dve zmeny Občianskeho súdneho poriadku, ktoré nadobudli účinnosť v rokoch 2007 a 2008. Upozornil, že po tom, ako sa priemerná dĺžka občianskoprávnych konaní konštantne zvyšovala, osobitne v rokoch 2002 až 2004, po roku 2004 sa začala pravidelne znižovať. V roku 2004 predstavovala 17,56 mesiaca, v roku 2011 sa znížila na 11,35 mesiaca.

Ústavnému súdu v minulom roku doručili 16 242 podaní, t. j. sťažností fyzických a právnických osôb namietajúcich porušenie svojich základných práv alebo slobôd, ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy. Najčastejšie namietaným právom bolo právo na spravodlivé súdne konanie namietané v 14 957 sťažnostiach a právo na súdnu a inú právnu ochranu namietané v 14 844 sťažnostiach.

Verejný ochranca práv zistil vlani 36 prípadov porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v súdnych konaniach súdov.