Potláčaním zívania si svoj stav len zhoršujete, tvrdia vedci

Určite ste to už zažili – zazreli ste zívajúceho človeka, a zrazu ste cítili potrebu zívnuť si aj vy. Vedci tento známy fenomén pomenovali „nákazlivé zívanie“, a postihuje 60-70% ľudí.

Niekoľko výskumov vyvrátilo bežnú domnienku verejnosti a psychológov, že nákazlivé zívanie je prejavom sympatií k človeku. Túžba zopakovať cudzie mimické pohyby v skutočnosti pramení z mozgovej aktivity, a je takmer nemožné sa jej vyhnúť.

Zívať či nezívať?

Najnovší výskum nottinghamských vedcov si zobral na mušku 36 dobrovoľníkov, ktorí boli vystavení zívaniu. Vedci sa rozhodli, že zosnímajú aktivitu ich mozgov, zatiaľ čo budú sledovať videá, na ktorých iní ľudia zívajú.

Háčik je v tom, že polovici účastníkov bolo povolené zívať ako a kedy sa im páčilo, no druhá polovica musela, naopak, svoje zívnutia potlačiť.

Vedci odhalili, že skupina, ktorej bolo prikázané potlačiť zívanie, v skutočnosti zívala oveľa častejšie ako tí dobrovoľníci, ktorí sa o svoje reflexy nemuseli vôbec starať.

Takisto sa podarilo dokázať, že to, či je osoba náchylná na opakovanie zívania, ktoré spozorovala u inej osoby, závisí od aktivity motorickej efektorovej oblasti mozgu. S touto časťou ľudského organizmu sa spájajú aj iné zdravotné poruchy, ako epilepsia, demencia, autizmus alebo Tourettov syndróm.

Pre časopis Time sa vyjadril profesor kognitívnej neurológie na Univerzite v Nottinghame a vedúci výskumu, Stephen Jackson:

„Študovanie nákazlivého zívania nám pomáha objasniť tie procesy mozgu, ktoré spúšťajú tiky. Ak pochopíme, akým spôsobom sa aktivita motorickej efektorovej oblasti mozgu podieľa na vzniku neurologických ochorení, je možné, že ich budeme schopní dokázať vyliečiť.“