Iréne, dcéra Marie Curie-Sklodowskej, skúmala rádioaktivitu

Dcéra nobelistky Marie Curie-Sklodowskej študovala na fakulte prírodných vied na parížskej Sorbonne. Prvá svetová vojna jej štúdium prerušila. Pracovala vtedy ako rádiologická sestrička. Po prvej svetovej vojne v roku 1925 získala doktorát z prírodných vied za dizertačnú prácu o alfa žiarení polónia. So svojím manželom, od ktorého bola o niekoľko rokov staršia, sa spoznala v laboratóriu svojej matky Marie Curie-Sklodowskej. Joliot bol jej asistentom.

Mladých ľudí dali dokopy spoločné záľuby. Boli to nielen veda, ale aj tenis. Po sobáši v roku 1926 dvojica spolupracovala na výskume prírodnej a umelej rádioaktivity, transmutácie častíc a nukleárnej fyziky. V roku 1935 boli spoločne ocenení Nobelovou cenou za chémiu za objav umelej rádioaktivity.

Doktorát získala Iréne Joliot-Curieová v roku 1932, v roku 1937 sa stala profesorkou na fakulte prírodných vied. V roku 1938 jej výskum ťažkých častíc znamenal významný pokrok v odhalení štiepnej reakcie uránu. Od roku 1946 bola riaditeľkou francúzskeho Inštitútu pre výskum rádia parížskej univerzity. Na poste členky Komisie pre atómovú energiu sa po druhej svetovej vojne podieľala na projektovaní a výstavbe prvej francúzskej atómovej elektrárne otvorenej v roku 1948. Okrem toho sa zaujímala aj o politiku, angažovala sa v ženskom hnutí. Bola členkou Svetovej rady mieru (World Peace Council). Dostalo sa jej medzinárodného uznania, bola členkou veľkého počtu vedeckých spoločností a ocenilo ju viacero zahraničných univerzít. Vymenovali ju tiež za dôstojníka čestnej légie.

Pri práci na vybudovaní veľkého centra nukleárnej fyziky vo francúzskom Orsay sa u Iréne Joliot-Curieovej začala prejavovať leukémia, ktorej podľahla 17. marca 1956 v Paríži. Dožila sa 58 rokov. Centrum dokončil jej manžel Fréderic Joliot-Curie. V roku 1958 zomrel aj on. Obaja mali štátny pohreb. Aj vďaka nim je dnes Francúzsko krajinou, ktorá vyrába takmer 80 percent všetkej energie v jadrových reaktoroch.