Verejnoprávne médiá by mali povinne informovať ľudí o znečistenom ovzduší

Pokiaľ by v niektorom regióne na Slovensku vznikla smogová situácia, Slovenský hydrometeorologický ústav by im výstrahu bezodkladne poslal. Rovnako aj ministerstvu vnútra, ktoré prostredníctvom informačného systému civilnej ochrany vyrozumie okresné úrady a obce. Vyplýva to z novely zákona o ovzduší, ktorú dnes poslali poslanci Národnej rady SR do druhého čítania.

„Začiatkom roka sme čelili na Slovensku smogovej situácii, na ktorú sme neboli zvyknutí. Oslovilo ma viacero starostov, že neboli dostatočne informovaní,“ povedal šéf envirorezortu László Sólymos (Most-Híd) s tým, že plánovaná legislatívna zmena má informovanie zlepšiť. Má tiež pomôcť riešiť znečistenie ovzdušia.

Verejnoprávne médiá by podľa novely mali ľudí informovať o vzniknutej smogovej situácii najneskôr do dvoch hodín od prijatia výstrahy. Rovnako majú priniesť odporúčania na ochranu zdravia z dielne Úradu verejného zdravotníctva SR. Pokiaľ bude smogová situácia pretrvávať, verejnoprávne médiá majú o nej informovať pravidelne, najmenej dvakrát denne - ráno do 07.00 h a popoludní po 17.00 h. Povinnosť informovať majú mať aj obce, a to do šiestich hodín od prijatia varovania.

Na výstrahu pred smogovou situáciou slúži smogový varovný systém prevádzkovaný Slovenským hydrometeorologickým ústavom (SHMÚ), ktorý má dva stupne. Ak dôjde ku smogovej situácii, prvotnú informáciu vydá SHMÚ. Keby šlo o oblasť v blízkosti hraníc, ministerstvo bude mať zase povinnosť informovať Poľsko, Maďarsko a Česko.

Nová legislatíva má zároveň umožniť obciam zriadiť nízkoemisné zóny. Cieľom je znížiť emisie z dopravy a zlepšiť tak kvalitu ovzdušia v mestách a obciach. Do zón budú mať povolený vjazd len vozidlá od určitej emisnej triedy. Autá by museli byť označené plaketou s jej vyznačením. Konkrétne pravidlá si určí mesto alebo obec všeobecne záväzným nariadením. Aby vyhláseniu nízkoemisnej zóny nič nebránilo, nová legislatíva novelizuje aj viacero ďalších dotknutých zákonov.

Zmeny sa majú dotknúť aj stredne veľkých spaľovacích zariadení s tepelným príkonom od 1 MW až 50 MW, ide o preberanie európskej legislatívy. Pre spaľovacie zariadenia s celkovým tepelným príkonom 5 MW a viac tak začnú platiť prísnejšie emisné limity, a to od roku 2025. Zariadenia s príkonom 1 MW až 5 MW by sa mali zosúladiť do roku 2030. Pre existujúce zariadenia, ako sú teplárne, kompresorové stanice na distribúciu plynu a kotly na biomasu, bude možné využívať prechodné opatrenia. Efektívnejšie majú byť aj kontroly v týchto prevádzkach.

Novela zákona o ovzduší, ktorá rieši najmä transpozíciu európskych smerníc a problémy z praxe, prináša tiež od budúceho roka nové povinnosti pre prevádzkovateľov veľkých zdrojov znečistenia predkladať údaje do Národného emisného informačného systému. Prevádzkovateľom stredných zdrojov má pribudnúť o rok neskôr. Rovnako zavádza novú povinnosť pre Slovenskú inšpekciu životného prostredia vypracovať a vykonávať monitorovací program pre stredne veľké spaľovacie zariadenia, ako aj pre druhotné palivá.

Novela zákona by v prípade súhlasného stanoviska parlamentu a prezidenta mala platiť od novembra 2017.

Poslanci ďalej schválili novelu zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí. Zároveň odsúhlasili Kigalský dodatok k Montrealskému protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu.