Správne sedenie školákov má význam pre chrbticu aj písanie

"Správny sed má význam pre efektívne dýchanie, písanie, vývoj pohybového systému a pre pohybové návyky do budúcnosti," hovorí rehabilitačná lekárka Dagmar Lizáková z Polikliniky Falck Radlinského v Bratislave. Pri lavici aj stoličke je podľa jej slov dôležitá primeraná výška.

Výška má byť nastavená tak, aby nohy dieťaťa celou plochou spočívali na podlahe a ruky mohlo mať pohodlne položené na stole, s pokrčenými lakťami. Počas písania je najlepšie sedieť s celou šírkou panvy uloženou na stoličke, s ľahkým naklonením dopredu, stehná rovnobežne, pričom zákolenné jamy sa nedotýkajú okraja stoličky, kolená sú mierne od seba a v pravom uhle. Trup s vystretým chrbtom je v ľahkom predklone smerom k lavici, no neopiera sa o ňu, priblížila Lizáková.

Dôležité je aj správne držanie pera či ceruzy. „Poznámky ručne zapísané do zošita sú pre zapamätávanie užitočné, ideálne, ak sú aj dostatočne čitateľné - a na to je dobrý úchop výhodný,“ vysvetlila odborníčka. Optimálny je úchop prvými troma prstami do tvaru štipky: palcom, ukazovákom a prostredníkom. Prstenník a malíček sú voľne skrčené s náznakom zovretia do päste, bez kontaktu s perom/ceruzou. Brušká palca a ukazováka sú oproti sebe, priložené na ceruze, ktorú pritom podopiera prostredník v skĺbení najbližšom ku koncu prsta. Ukazovák vedie pohyb, ak sa v tomto kĺbiku držíme pri písaní prehnutý a napätý, po čase to bude únavné a nepohodlné, poukázala Lizáková. Podobne ak prsty zvierajú ceruzu príliš pevne. Nácvik optimálneho úchopu dieťaťu môžu uľahčiť ergonomicky tvarované trojhranné perá a ceruzy s oválnymi preliačeniami pre brušká prstov v praváckom aj ľaváckom variante či nástavce na ceruzu.

Precvičovať ruky je dobré nielen pri práci s elektronikou, ale aj pri písaní, pripomenula odborníčka. Možno vystrieť ruky pred seba, zavrieť do dlane a otvoriť, krúžiť zápästiami k sebe aj od seba, potom to isté s lakťami a plecami. Prstami možno kmitať jednotlivo aj naraz rôznymi smermi a rýchlosťou. Prsty sa prepletú medzi sebou, vytrasú sa celé ruky. Precvičiť je dobré aj zvyšok tela, hlavne chrbticu a ramená, a zatlieskať si. U detí to možno podporiť hravou formou, napríklad pomocou riekaniek.