Pred 80 rokmi zomrel prvý československý prezident Masaryk

Bol tvorcom novodobej teórie „čechoslovakizmu“ a jednotného československého národa, považoval teda Čechov a Slovákov za jeden národ. Jeho osobný vzťah k Slovákom bol síce srdečný, ale nepretavil sa do politickej podoby. Svojich čechoslovakistických predstáv sa držal celý život. Po vzniku prvej Československej republiky (ČSR) podcenil pokračujúce emancipačné kultúrne i politické úsilie Slovákov a ich autonomistické predstavy odmietal.

Tomáš Masaryk sa narodil 7. marca 1850 v Hodoníne (dnes Česko). Jeho otec, Slovák z Kopčian, pracujúci na cisárskych majetkoch moravského Slovácka, sa oženil s Češkou. Okrem Tomáša mali manželia ešte dvoch synov. Vyštudoval klasickú filológiu, teda latinčinu a gréčtinu na Filozofickej fakulte Viedenskej univerzity. Študoval aj filozofiu, psychológiu, sociológiu, estetiku a ekonómiu. Na študijnom pobyte v nemeckom Lipsku spoznal svoju budúcu manželku, Američanku Charlotte Garrigueovú, s ktorou sa v Spojených štátoch amerických (USA) oženil a k svojmu menu prijal aj priezvisko manželky Garrigue. Mali spolu šesť detí (Alice, Herbert, Jan, Eleanor, Olga a Hana).

V roku 1879 habilitoval prácou Samovražda ako hromadný spoločenský jav súčasnosti a na Viedenskej univerzite získal docentúru. Od roku 1882 prednášal na českej časti pražskej univerzity dejiny filozofie, základy psychológie, logiku, dejiny a základy sociológie. Tu mu udelili titul profesor.

Masaryk formuloval svoje názory na problematiku českých dejín a predložil český politický program. Predstavil sa ako politický mysliteľ, ktorého názory majú pevný morálny a náboženský základ.

Poslancom rakúskeho ríšskeho snemu bol v rokoch 1891-1893 a 1907-1914. Na začiatku svojej politickej dráhy bol zástancom existencie demokratického Rakúsko-Uhorska, ktoré by rešpektovalo záujmy všetkých jeho národov. V rokoch 1909-1911 však už ostro kritizoval zahraničnú politiku Rakúsko-Uhorska. Stal sa známym bojom proti rasovému a politickému bezpráviu. Trikrát navštívil Rusko a v diele Rusko a Európa vyjadril svoj názor na túto krajinu na prelome 19. a 20. storočia. Na začiatku prvej svetovej vojny bol rusofilom, názor na Rusko po roku 1917 zmenil.

Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa rozhodol postaviť proti Rakúsko-Uhorsku, lebo videl možnosť oslobodenia Čechov a Slovákov, a v decembri 1914 odišiel do emigrácie (Švajčiarsko, Francúzsko a Veľká Británia), kde pôsobil ako predstaviteľ protihabsburského odboja. Spolu s Edvardom Benešom a Milanom Rastislavom Štefánikom založili v Paríži (Francúzsko) v roku 1916 Národnú radu československú a Masaryk sa stal jej predsedom.

Do USA prišiel v roku 1918. Keď Francúzsko a Veľká Británia v podstate uznali Československú národnú radu za československú vládu, na jeseň 1918 tak urobila aj americká vláda. Ešte predtým sa v máji 1918 podieľal T.G. Masaryk na príprave Pittsburskej dohody o samostatnom československom štáte medzi českými a slovenskými krajanskými organizáciami v USA a stal sa jedným z jej signatárov. Jeho činnosť v USA vyvrcholila vydaním Washingtonskej deklarácie z 18. októbra 1918, známej aj ako Vyhlásenie československej samostatnosti.

Dňa 14. novembra 1918 zvolilo revolučné Národné zhromaždenie Československej republiky (NZ ČSR) v Prahe Tomáša Garrigua Masaryka za prvého prezidenta ČSR počas jeho neprítomnosti. V decembri 1918 sa vrátil do Prahy. Do prezidentského úradu bol znova zvolený aj v rokoch 1920, 1927 a 1934. Vo funkcii prezidenta ČSR pôsobil do 14. decembra 1935, keď zo zdravotných dôvodov abdikoval na tento post.

Tomáš Garrigue Masaryk zomrel 14. septembra 1937 v Lánoch (dnes Česko) vo veku 87 rokov. Jeho pohreb sa stal veľkou manifestáciou zármutku, ale tiež viery v demokraciu všetkých demokraticky cítiacich občanov štátu bez ohľadu na národnosť.

Prvý československý prezident T.G. Masaryk mal na Slovensku tri letné sídla. Známe sú najmä Topoľčianky a Bystrička pri Martine, kde sa najviac zdržiaval. Tretie sídlo mal na statku v Pstruši.