Znalci, tlmočníci a prekladatelia budú pod prísnejším drobnohľadom

Postarať sa o to chce ministerstvo spravodlivosti. Novela statusového zákona, ktorú predložilo tento týždeň do pripomienkovania má zároveň pomôcť pri výkone ich činnosti.

Ministerstvo zavádza novú informačnú povinnosť pre súdy, orgány činné v trestnom konaní, alebo ďalšie orgány verejnej moci, ktoré využívajú služby znalcov, tlmočníkov, či prekladateľov. „V prípade podozrenia, že znalec, tlmočník alebo prekladateľ bezdôvodne odmietol vykonať činnosť, spôsobil prieťahy alebo odborne pochybil, budú povinné o tom informovať ministerstvo spravodlivosti,“ objasnil hovorca Peter Bubla.

Zavedenie takejto povinnosti môže podľa Bublu prispieť k tomu, aby ministerstvo získavalo potrebné informácie o pochybeniach znalcov, tlmočníkov, či prekladateľov a mohlo voči nim konať. Rozhodnutia ministerstva o potrestaní znalca, tlmočníka, či prekladateľa ako aj informácie o uložení sankcie budú po novom zverejňované na webe ministerstva.

Znalci, tlmočníci a prekladatelia budú môcť v budúcnosti prerušiť činnosť na vlastnú žiadosť. Požiadať o prerušenie výkonu činnosti budú môcť pritom najviac trikrát, maximálna dĺžka jedného prerušenia bude dva roky.

V návrhu rezort precizuje aj úpravu vzdelania, ako podmienky na zápis do zoznamu znalcov. Presne určuje, čo možno považovať za vzdelanie potrebné na výkon znaleckej činnosti. Potrebným vzdelaním bude po novom iba vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, ak je ho možné v danom odbore dosiahnuť, prípadne najvyššie vzdelanie, ktoré je možné získať v danom odbore.

V návrhu zákona ministerstvo reaguje i na podnety od znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorí vykonávajú činnosť na základe ustanovenia súdom. Poukazujú na to, že znalečné alebo tlmočné je im uhrádzané s časovým odstupom niekoľkých mesiacov, často až rokov. „Navrhujeme preto 30-dňovú lehotu na úhradu zloženého preddavku za znalečné a tlmočné na účet znalca či tlmočníka,“ uviedol Bubla.

Ďalšou novinkou je, že znalci budú môcť použiť informácie získané pri svojej činnosti na vedecké, výskumné alebo vzdelávacie účely. Pre takéto prípady rezort odstraňuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť. Podľa Bublu to môže pomôcť ďalšiemu rozvoju a vzdelávaniu znalcov.

V návrhu ministerstvo spresňuje aj to, čo všetko má obsahovať a ako má vyzerať znalecký posudok či preklad. Chce tak zamedziť, aby dochádzalo k rôznym interpretáciám. Pripomienkovať predložený návrh novely zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch je možné do 4. októbra. Zmeny majú vstúpiť do praxe od 1. marca 2018.