List napísaný posadnutou mníškou dešifroval softvér z hlbín internetu

V 17. storočí sa v Taliansku šepkalo o mníške, ktorú mal posadnúť sám diabol. O 340 rokov sa podarilo rozlúštiť list, ktorý v záchvate posadnutosti napísala.

Sestra Maria Crocifissa della Concezione z kláštora v talianskom meste Palma di Montechiaro sa preslávila tým, že 11. Augusta 1676 predstavila svetu záhadný dokument. Podľa jej slov sa v to ráno mala zobudiť špinavá od atramentu, no na nič si nespomínala. Sestra presviedčala ostatných, že ju počas noci posadol diabol, ktorý ju donútil napísať správu.

Tvrdý oriešok

V dobe stredoveku sa podobné tvrdenia brali veľmi vážne. Nikomu sa však nepodarilo dešifrovať význam listu, pretože bol napísaný neznámym starovekým písmom.

Počas nasledujúcich rokov sa list pokúšali preložiť niekoľkí dobrodruhovia. V roku 1960 kláštor dokonca ponúkol mesačný pobyt tomu, kto by to dokázal.

Čítajte: Historici zistili, že známa biblická postava bola v skutočnosti egyptský faraón

List sa napokon dostal do rúk pracovníkov Vedeckého centra Ludum v Catanii, ktorí pri jeho dekódovaní použili softwér z deep webu.

„Do softvéru sme nahrali starovekú gréčtinu, arabčinu, latinčinu a runové písmo,“ uviedla pre The Times riaditeľka vedeckého centra Daniele Abateová.

Diabolské písmo

Vedcom sa zatiaľ podarilo dešifrovať 15 riadkov dokumentu. Píše sa v nich o vzťahu medzi Bohom, Satanom a ľuďmi:

„Boh si myslí, že dokáže oslobodiť smrteľníkov. Takýto systém nefunguje u nikoho... Teraz je Styx zrejme nevyhnutná.“

Ďalšie riadky listu sa sestru snažia presvedčiť, aby odstúpila od viery. Boh vraj nie je nič iné, ako ľudský výmysel, a Ježiš a Duch Svätý sú „mŕtve bremená“.

Otázkou stále zostáva, ako a prečo to mníška napísala? Vedci majú dôvod podozrievať ženu z bipolárnej poruchy, ktorá mohla vyvolať halucinácie alebo dezilúzie. Z dokumentov tiež vyplýva, že ovládala niekoľko jazykov, a veľa voľného času zasvätila štúdiu lingvistiky.

„Podľa mňa je to precízne skomponovaná abeceda, pozostávajúca z niekoľkých symbolov, ktoré poznala,“ myslí si Abateová. „Každý symbol má presné línie a štruktúru. Nájdeme tu aj znaky, ktoré sa opakujú – vedome alebo podvedome. Stres zo života v kláštore bol zjavne veľkou záťažou.“