Štát dá ročne na pacienta s rakovinou krvi desaťtisíce eur, poukázali odborníci

Ide o priame náklady spojené s diagnostikou, hospitalizáciou, špeciálnymi zákrokmi či terapiou, vyplýva z tohtoročnej analytickej štúdie o hodnote zdravotnej starostlivosti na základe dostupných dát.

Priame náklady však nie sú tie, ktoré tvoria najväčšiu časť nákladov na zdravotnú starostlivosť. Stali sa nimi tie nepriame, ktoré sú spojené s práceneschopnosťou pacienta, stratou na daniach a odvodoch i stratou pracovnej produktivity súvisiacou s predčasným úmrtím. Tie predstavujú sumu vyššiu ako 133.000 eur.

Odborníci poukazujú, že počet pacientov s rakovinou stúpa, čo pre štát znamená vyššiu finančnú nákladovosť. V tejto oblasti podľa nich nevynakladáme dostatok peňazí, a aj tie nie sú použité efektívne. „Môže za to nedobrá dostupnosť a kvalita dát, treba na tom popracovať,“ uviedol dnes na tlačovej konferencii Róbert Babeľa, autor štúdie a vedúci Ústavu zdravotníckych disciplín Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety.

Slovensko má podľa neho nedostatok vstupných dát, ktoré treba na analýzy nákladov zdravotnej starostlivosti. „Nie sú vždy verejne dostupné a ovplyvňujú tak kvalitu analýz, od ktorých závisí prerozdeľovanie finančných prostriedkov v zdravotníctve,“ vysvetlil Babeľa. On vychádzal z viac ako 40 rôznych zdrojov, komunikoval s ministerstvom zdravotníctva či Sociálnou poisťovňou.

Správna organizácia systému zdravotnej starostlivosti má pritom podľa neho významný vplyv na zdravotný stav obyvateľstva. „Porovnanie krajín v rámci Európy ukázalo, že výška rozpočtu nie je až natoľko smerodajná pre kvalitu zdravotnej starostlivosti, ako dobré nastavenie systému zdravotníctva v danej krajine, liečebné postupy a efektívne riadenie finančných zdrojov,“ uviedol Babeľa. Slovensko sa v dobe prežívania pacientov s nádorovými ochoreniami nachádza spolu s Bulharskom na najnižších priečkach európskeho rebríčka.

Babeľa sa v analýze venoval aj inovatívnym liekom. Tvrdí, že vyvrátil zdanie, že s ich zavádzaním do systému porastú aj náklady na liečbu onkologických ochorení. Podľa dostupných dát však zostávajú približne rovnaké. „Pretože v dôsledku nasadenia i keď možno drahšieho lieku, strávi pacient napríklad menej dní v nemocnici,“ vysvetlil.

Lepšia a cielenejšia liečba rakoviny krvi môže podľa neho vo výraznej miere ovplyvniť aj celkové náklady, a to napríklad znížením počtu dní hospitalizácie, zrýchlením rekonvalescencie pacienta či zvýšením efektivity cielených zdravotníckych nákladov.

Rakovina krvi nie je jedna choroba. Poznáme asi 140 typov takéhoto druhu ochorenia. Analýza sa orientovala na náklady spojené s mnohopočetným myelómom, čo je druhým najčastejším typom hematologických malignít. Riziko ochorenia rastie spolu s vekom, najčastejšie sa diagnostikuje po 65. roku života.