Stratené mesto Alexandra Veľkého sa našlo

Miesto, ktoré mal Alexander Veľký obsadiť počas dobývania Perzskej ríše, archeológovia objavili v kurdskej časti Iraku. Qalatga Darband sa nachádzala priamo na ceste Alexandra Veľkého k znepriatelenému perzskému panovníkovi Ddareiovi III.

Miesto, ktoré pomohli odhaliť snímky špionážneho satelitu, nesie stopy grécko-románskeho vplyvu. Nachádzajú sa tu starodávne vínne lisy a sochy, ktoré v minulosti znázorňovali bohov Persefoné a Adonisa.

K nálezu sa pre denník The Times vyjadril vedúci výpravy a zamestnanec britského múzea, John MacGinnis:

„Asi je ešte skoro na takéto závery, no myslíme si, že to bolo rušné mesto na ceste z Iraku do Iránu. Tamojší ľudia pravdepodobne prechádzajúcim vojskám dodávali zásoby vína.“

Záhada Alexandra Veľkého

Satelitné snímky z miesta neďaleko Darband-i-Ranie v Iraku sa na verejnosť dostali už v neskorých šesťdesiatych rokoch. Neskoršie zábery dronu jasne ukázali črty budov ležiacich pod nánosmi zeme, no politická nestabilnosť archeológom znemožnila prístup k tejto historickej pamiatke.

Britské múzeum si mohlo dovoliť vyslať na miesto svoju výpravu len nedávno – a oplatilo sa. Vedci tu objavili starodávne keramické predmety, ktoré naznačujú, že počas druhého až prvého storočia pred naším letopočtom miesto obývala dynastia Seleukovcov alebo iná helénska populácia. Neskôr sa na území usadili Parti, ktorí tu pravdepodobne vybudovali vysoké múry v snahe ochrániť sa pred Rímskou ríšou.

Archeológovia našli pozostatky opevnenia a niekoľko zariadení, ktoré slúžili na lisovanie viniča. Našla sa tu aj budova pripomínajúca chrám, v ktorej boli objavené kúsky sôch s výzorom gréckych bohov.

Neďaleko horského priesmyku v Darband-i-Ranii archeológovia našli pozostatky ešte staršieho obydlia, pravdepodobne z asýrskeho obdobia (8. - 7. storočie pred naším letopočtom). Pevnosť zrejme slúžila ako strážna veža priechodu medzi pohoriami.

Na nálezisku sa nachádzal aj záhadný hrob s ešte záhadnejším epitafom, ktorý odborníci takto preložili:

„Kráľ kráľov, dobrosrdečný, spravodlivý, jediný, priateľ Grékov, toto je kráľ, ktorý bojoval proti rímskej armáde na čele s Crassom v Carrhách v roku 54/53 pred Kristom.“

Z nápisu vyplýva, že išlo o kráľa Orodesa II. z Partskej ríše, ktorý bránil svoje územie pred Rimanmi, ktorí sa ho pokúšali obsadiť. Parťanom sa podarilo zvíťaziť vďaka jazdcom na koňoch, ktorí na Rimanov strieľali šípy.