Dielo Slančíkovej-Timravy predstavuje vrchol slovenského realizmu

V pondelok 2. októbra uplynie 150 rokov od jej narodenia.

Už svojou prvou novelou Skúsenosť vyvolala autorka rozruch v národne orientovaných spoločenských kruhoch. Svoj kritický a realistický opis slovenskej reality predstavila aj vo svojich najznámejších dielach Ťapákovci, Skon Paľa Ročku či Hrdinovia.

Božena Slančíková sa narodila 2. októbra 1867 v malej obci Polichno v mnohopočetnej rodine evanjelického farára. Prišla na svet spolu so svojím bratom – dvojčaťom Bohuslavom. Základné vzdelanie získala od svojho otca, neskôr absolvovala štvrtú triedu meštianskej školy v Banskej Bystrici. Skromné vzdelanie si dopĺňala čítaním kníh, o literatúru mali u Slančíkovcov veľký záujem. Rodina si dokonca pre vlastné potešenie vydávala časopis Ratolesť, do ktorého prispievala aj budúca spisovateľka.

Pseudonym Timrava si zvolila podľa obľúbenej studničky, pri ktorej sedávala a písala. Svoj život strávila v dvoch dedinách, v rodnom Polichne a v Ábelovej, kde v rokoch 1919–1929 pracovala ako učiteľka v materskej škole. Odmietala sa vydať a ani neskôr toto rozhodnutie neoľutovala. Živila sa sama, avšak ako slobodná žena mala celý život existenčné problémy, lebo honoráre za tvorbu boli len symbolické. Po skončení druhej svetovej vojny odišla v roku 1945 ku svojej neteri do Lučenca, kde prežila posledné roky svojho života.

Vrcholná predstaviteľka druhej fázy slovenského realizmu písala črty, poviedky a novely z dedinského a spoločenského života. Vo svojich dielach zachytila Timrava atmosféru života vidieckej spoločnosti, jej prízemné záujmy i chudobný myšlienkový svet. Príbehy zasadzovala zväčša do dedinského alebo malomestského prostredia svojho rodného kraja a mnohé z nich sú založené na jej vlastných skúsenostiach a príbehoch z jej života. Podávala dokonalý opis postáv aj ich vnútorného života. Svojich literárnych hrdinov nenechala len trpne prijímať údery osudu, ale viedla ich k tomu, aby sa proti životu, ktorý ich gniavil, búrili. So sarkazmom zobrazila pomery v národne orientovanej slovenskej spoločnosti a kriticky opísala jej malomeštiacke neduhy.

Svoju tvorbu začala veršovými pokusmi. V súbore umelecky nenáročných básní stvárnila najmä vlastné vnútorné citové krízy, ktoré práve prežívala. Už v týchto básňach ľúbostnej lyriky sa objavuje motív sklamania, dezilúzie, vytriezvenia, spojený s ironickým pohľadom, sebairóniou. Spočiatku Timrava zobrazovala život panskej spoločnosti izolovane od dedinského ľudu, neskôr sa sedliacky a panský svet stretávajú. Z pera Boženy Slančíkovej-Timravy vzišli okrem iných prozaické diela Ondrej Karman (1896), Nemilí (1896-1900), Pomocník (1896-1900), Pozde (1896-1900), Tak je darmo (1896-1900), Ťažké položenie (1896-1900), Veľké šťastie (1906), Ťapákovci (1914), Hrdinovia (1918) či Skon Paľa Ročku (1921). V roku 1893 vyšla v Slovenských novinách spisovateľkina autobiografická próza Za koho ísť?. Slovenská prozaička Božena Slančíková-Timrava zomrela 27. novembra 1951 v Lučenci vo veku 84 rokov. Jej tvorbu ocenili v roku 1937 štátnou cenou za novelu Dve doby a v roku 1947 jej udelili titul národná umelkyňa.