Zamestnávateľom chýba pri novom sociálnom balíčku štúdia dosahov

Kritizujú najmä to, že zvyšovanie minimálnej mzdy nad 500 eur, či zvýšenie príplatkov za prácu v noci, víkendy či cez sviatok, vláda navrhuje bez hlbšej analýzy možných vplyvov na podnikateľské prostredie a ekonomiku.

Podľa Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) mohol nový sociálny balíček dostať horšiu podobu, ako má v súčasnosti. „Je to v zásade kombinácia, aby bol vlk sýty aj ovca celá. Bez analýzy prebehlo zvyšovanie príplatkov. Táto téma by si zaslúžila hlbšiu analýzu,“ skonštatoval prvý viceprezident RÚZ Luboš Sirota.

Zvyšovanie minimálnej mzdy je podľa neho napríklad len deklarovaním toho, čo je v programovom vyhlásení vlády. „Ide ale o princíp. Koaličné strany sa začínajú predbiehať v tom, kto príde s viac sociálnejším riešením. Spolitizovala sa téma sociálnych opatrení bez ohľadu na to, že by k tomu existovali reálne argumenty. Toto vnímame ako najväčší problém,“ tvrdí Sirota.

Navrhované opatrenia majú sociálni partneri prediskutovať v rámci Hospodárskej a sociálnej rady SR. Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR sa plánuje k návrhom z balíčka vyjadriť, až keď bude oficiálne predložený tripartite. „KOZ SR, ako sociálny partner zastupujúci záujmy pracujúcich, víta a oceňuje každé opatrenie, ktoré reálne pomôže občanom a zlepší ich životnú úroveň,“ uviedla hovorkyňa odborárov Martina Nemethová.

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR očakáva konštruktívny dialóg. Asociácia má výhrady k zvyšovaniu minimálnej mzdy. „Nesúhlasíme s tým, aby sa minimálna mzda čím ďalej tým viac stávala nástrojom marketingu politických strán a nie ekonomickým fundamentom. Zvyšovanie miezd a zvyšovanie teda minimálnej mzdy by malo vychádzať z reálnych ekonomických možností. Malo by byť naviazané na niekoľko parametrov ekonomiky, či už je to produktivita práce, či už je to rast priemerných miezd alebo niektoré iné veci ako napríklad inflácia a podobne,“ podotkla AZZZ SR v stanovisku pre TASR. Nepodporuje ani zdvojnásobenie príplatkov za prácu v noci a cez sviatok, ktoré sa má dotknúť viac ako 240.000 ľudí, ktorí pracujú v noci. „K uvedenému opatreniu nám chýbajú zásadné štúdie dosahov, aký to bude mať vplyv na priemysel, hospodárstvo, zamestnanosť ako takú. Ekonomika nebude v takejto dobrej kondícii večne, prídu horšie časy a potom naozaj nebudú vedieť najmä menšie firmy, ako napr. lokálna pekáreň pokryť tieto zvýšené náklady a zamestnať toľko ľudí ako dnes,“ podotkla AZZZ SR. Toto opatrenie podľa zástupcov zamestnávateľov zvýši firmám náklady, a tak najmä menším spoločnostiam v oblastiach s nízkou zamestnanosťou môžu spôsobiť existenčné problémy. „Tieto firmy môžu prísť o svoje zákazky, môžu prísť o svoju konkurencieschopnosť a nebudú schopní naplniť tieto zákonné požiadavky vo vzťahu k zamestnancom,“ varuje AZZZ SR. Podporuje však zavedenie príspevku na presťahovanie sa, zvýšenie platov v štátnej správe, oslobodenie príjmov dôchodcov z dohôd do 200 eur mesačne od daní a odvodov.

Vláda hovorí aj o dobrovoľnom 13. a 14. plate oslobodenom od odvodov, ktorý má byť zamestnancom poskytovaný za určitých podmienok. Ide najmä o podmienku odpracovania dvoch a štyroch rokov, kedy majú byť tieto platy oslobodené od odvodov. „Je to krkolomná konštrukcia. My 13. a 14. plat vnímame ako politickú tému. To, že sme zostali v dobrovoľnej rovine to môže umožniť, že mnohí zamestnávatelia sa s tým vyrovnajú v nejakej podobe, ktorá pre nich bude menej zaťažujúca. Pokiaľ nepríde k tomu, že o dva roky nebude dobrovoľný, lebo téma bude na stole, dovtedy to vnímame ako niečo, s čím sa žiť dá,“ doplnil Sirota.

Podľa AZZZ SR dobrovoľné vyplácanie tohto druhu benefitu môže ušetriť náklady najmä tým firmám, ktoré dnes už túto možnosť využívajú. „Mnohí zamestnávatelia aj bez navrhnutého regulačného zásahu trvale vyvíjajú úsilie, aby boli atraktívnymi pre svojich zamestnancov a obstáli v konkurencii ďalších zamestnávateľov na pracovnom trhu,“ dodala AZZZ SR.