Rádioaktívny materiál z výbuchu vo Fukušime sa objavil na nečakanom mieste

Do Tichého oceánu sa aj po šiestich rokoch od výbuchu elektrárne na japonskom ostrove uvoľňuje rádioaktívny materiál z nepredpokladanej lokality. Najvyššiu koncentráciu vedľajšieho produktu vo výrobe jadrovej elektrárne, cézia-137, nedávno namerali v slaných spodných vodách pod desiatky kilometrov vzdialenými ostrovnými plážami.

Vedci sa v testovaní zamerali na osem rôznych pláží vo vzdialenosti do 100 kilometrov od elektrárne, v ktorej následkom zemetrasenia a vĺn tsunami v marci 2011 vybuchli tri reaktory. Odkedy došlo k havárii, vláda pravidelne kontroluje hladinu rádioaktivity okolitých riek, oceánov, morí aj spodných vôd, no najvyššia hladina rádioaktivity bola nečakane nameraná vo vodách pod plážami.

Autorka štúdie, ktorej sa podarilo prísť na túto skutočnosť, Virginie Sanialová, podotkla, že po tragédii roku 2011 bola morská voda nasiaknutá rádioaktívnym céziom-137. Podľa jej slov sa tento prvok mal na postihnuté miesta preniesť práve pomocou morskej vody. Čo je však horšie, prvok sa teraz z piesku uvoľňuje naspať do oceánu. Rýchlosť, akou sa v tejto dobe cézium uvoľňuje do vody, zodpovedá rýchlosti, akou sa do vody uvoľňovalo pri výbuchu.

Podľa Sanialovej sa zatiaľ netreba báť o ohrozenie verejného zdravia, pretože zamorená voda nie je zdrojom pitnej vody. Z hľadiska predchádzania budúcim nehodám však treba uvážiť, či je budovanie jadrových elektrární na pobrežiach skutočne dobrým nápadom.