Zamestnávatelia ostro nesúhlasia s novelou zákona o nájme pôdy

Svoj nesúhlas s novelou vyjadrila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), Potravinárska komora Slovenska (PKS), Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK), Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) a Klub 500. Organizácie verejne a dôrazne upozorňujú Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, že úpravy v zákone môžu do poľnohospodárstva a produkcie potravín priniesť chaos a ohroziť stabilitu podnikateľského prostredia na trhu s pôdou.

Novelou zavádzané zmeny v nájomných vzťahoch podľa zamestnávateľov nepomôžu malým začínajúcim farmárom. Naopak, spôsobia problémy produkujúcim poľnohospodárom a ohrozia ich investície, ktoré súvisia s výrobou potravín. Najzásadnejšie pripomienky k novele zákona však doteraz podľa zamestnávateľov neboli zo strany MPRV akceptované. Zároveň platí, že návrh zákona vznikol za nejasných okolností a s nejasným pozadím.

Pripravovaná novela zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov podľa zamestnávateľov zahŕňa viaceré neželané zmeny, ktoré stavovské organizácie hodnotia ako rizikové pre celý sektor. Zamestnávatelia ministerstvu pôdohospodárstva navrhli ich prehodnotenie. Ide predovšetkým o zámer zrušenia automatickej obnovy nájomných zmlúv, či umožnenie ukončenia nájomných zmlúv prenajímateľom z dôvodu predaja podniku, alebo zmeny v spôsobe vytyčovania náhradných pozemkov.

„MPRV deklaruje, že cieľom novely je posilniť stabilitu podnikateľského prostredia, reagovať na podnety malých a stredných podnikateľov, ktorí majú záujem podnikať v poľnohospodárstve. MPRV deklaruje, že im chce zabezpečiť ľahšie podmienky prístupu k nájmu poľnohospodárskej pôdy. Z nášho pohľadu novela zákona, ktorá je v parlamente, to robí formou absolútneho rozbitia súčasných zmluvných vzťahov v poľnohospodárstve, zneistením všetkých poľnohospodárov a podnikateľov v agrosektore,“ povedal výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.

V pozadí útokov na poľnohospodárov je podľa Gregora občianske združenie Vidiecka platforma, ktoré deklaruje ciele tejto novely zákona a s ktorými sa MPRV stotožnilo. „Združenie je pre nás absolútne nečitateľné, absolútne nereprezentatívne, lebo sme sa doposiaľ ani z internetovej stránky nemohli dozvedieť, kto sú jeho členovia a koho záujmy občianske združenie zastupuje. Takáto inštitúcia má tvoriť poľnohospodársku politiku na Slovensku?,“ podčiarkol Gregor.

Podľa slov predsedu SPPK Milana Semančíka je pôda pre poľnohospodárov základným výrobným prostriedkom. „Viac ako 90 % pôdy v SR je užívaných na základe nájomných zmlúv, preto zákon o jej nájme je mimoriadne dôležitý,“ poznamenal Semančík. Veľmi podstatnou požiadavkou komory je podľa neho automatická obnova (prolongácia) doterajšej nájomnej zmluvy k pôde, aspoň na obdobie piatich rokov.

Novela zákona vytvára podľa riaditeľky PKS Jarmily Halgašovej podhubie pre špekulácie pri podnikaní s pôdou a postaví reálnych podnikateľov v poľnohospodárstve do neistoty. „Farmári však potrebujú na podnikanie istotu, stabilné podnikateľské prostredie,“ doplnila Halgašová. Odporučila, že vlády by sa v agrosektore mali venovať pozemkovým úpravám, pretože SR v tejto oblasti veľmi zaostáva napríklad za ČR.

Podľa podpredsedu agropotravinárskej sekcie SOPK Vladimíra Chovana predmetná novela zákona, respektíve jej časti, nebola riadne pripomienkovaná v legislatívnom procese. „V relatívnom krátkom čase môže prísť k systematickému narúšaniu ekonomiky poľnohospodárskych podnikov,“ upozornil Chovan, pretože projektové podpory agrosektora sa podľa neho uzatvárajú na minimálnu dobu 5 rokov.

„Ak by bol v prípade agrofiriem ohrozený pri ich predaji základný výrobný prostriedok, teda pôda, tak potom by nebolo možné stanoviť reálnu hodnotu podniku. Mnohé agropodniky majú aj okolo 1000 nájomných zmlúv. Opätovné uzatváranie nájomných zmlúv je tak veľmi administratívne náročné,“ poznamenal viceprezident AZZZ Rastislav Machunka.

Podľa tajomníka RÚZ Martina Hoštáka ide novela zákona proti subjektom, ktoré tvoria podstatnú časť zamestnanosti v slovenskom pôdohospodárstve. „Agrofirmy disponujú množstvom zamestnancov s takou kvalifikáciou, s ktorou by si ťažko hľadali adekvátne uplatnenie v iných sektoroch našej ekonomiky,“ dodal Hošták.