BONET: Nezávislosť by pre Katalánsko znamenala katastrofu

"Ak Katalánsko vyhlási nezávislosť, ocitne sa mimo Európskej únie a opustenie EÚ by bolo pre región katastrofou," citovala americká spravodajská stanica CNN Boneta.

Šéf španielskej obchodnej komory je zároveň prezidentom producenta šumivých vín Freixenet, ktorý sídli v Katalánsku. V prípade, že Katalánsko nezávislosť, ktorú v spornom referende 1. októbra podporilo okolo 90 % zúčastnených voličov, vyhlási, Bonet navrhuje, podobne ako predstavitelia mnohých ďalších firiem, presunúť sídlo spoločnosti mimo regiónu. Firma pritom pôsobí v Katalánsku viac než 100 rokov.

Katalánski poslanci v utorok (10.10.) podpísali deklaráciu nezávislosti Katalánska od Španielska, dokument však zatiaľ účinnosť nenadobudol. Katalánsky premiér Carles Puigdemont oznámil, že chce s Madridom ešte rokovať a španielsku vládu vyzval na dialóg.

Firmy sa obávajú, že v prípade vyhlásenia nezávislosti nebude mať nový štát s ostatnými krajinami žiadne oficiálne obchodné dohody. To by podľa ekonóma Berenberg Bank Carstena Hesseho vytvorilo ešte horšiu situáciu, než je brexit.

Katalánsko je pritom ekonomicky najproduktívnejšou časťou Španielska. Na celkovej ekonomike krajiny sa podieľa zhruba pätinou a na exporte približne štvrtinou. V Katalánsku pôsobí okolo 7100 zahraničných firiem vrátane spoločností Volkswagen, Nissan či Cisco.

Španielska vláda na obavy firiem už reagovala a pravidlá pre podniky na presun ich sídla zjednodušila. To znamená, že firmám nebude robiť problém urýchlene presunúť svoju centrálu mimo Katalánska, aby sa tak udržali na území Európskej únie.

Situácia však nie je priaznivá ani pre Španielsko ako celok. Výsledky referenda síce naznačujú veľkú podporu nezávislosti zo strany Kataláncov, bližší pohľad však ukazuje aj niečo iné. Účasť bola len 43 % a cez víkend tisíce ľudí v Barcelone dali najavo, že odtrhnutie Katalánska od Španielska nechcú.

Ekonomickí experti varujú, že ak Katalánsko oficiálne oznámi nezávislosť, španielsky premiér Mariano Rajoy môže zareagovať obmedzením autonómie regiónu. To by mohlo viesť k ďalším protestom, násilným stretom a ku štrajkom, čo by následne poškodilo celú španielsku ekonomiku, štvrtú najväčšiu v eurozóne.