PLIEŠOVCE:O dávnej histórii obce sa toho veľa nevie,pomohol by intenzívny výskum

V obci a jej okolí sa totiž v minulosti neuskutočnil intenzívny archeologický výskum. Toto územie však bolo osídlené už v mladšej dobe bronzovej, o čom svedčia náhodné nálezy troch bronzových sekier, ktoré sa našli v teréne v priebehu 20. storočia.

Ako sa píše na stránke obce, prvá písomná zmienka o Pliešovciach pochádza z roku 1256, keď uhorský kráľ Belo IV. vydal bulu, ktorou odmeňuje stotníka Budislava z Pliešoviec, strážcu Zvolenského lesa, za preukázané verné služby.

Pliešovce sa v priebehu stáročí stali privilegovaným mestečkom, ktorému túto výsadu udeľovali viacerí panovníci. Zažili však aj krušné časy. V 16. storočí napríklad neodolali plieneniu Turkov a boli dokonca základňou pre ich výpady na okolité banské mestá. V 18. storočí je v obecných kronikách zaznamenaná aj poddanská vzbura či zemetrasenie. V 19. storočí už kroniky píšu o zriadení žandárskej stanice, prvého chudobinca, lekárne, pošty či hasičského zboru.

Podľa sčítania ľudu z roku 1921 mala obec spolu s lazmi 3427 občanov slovenskej národnosti a niekoľko ďalších maďarskej, nemeckej a českej. Pre porovnanie, dnes ich v obci žije 2312.

Obec bola v prvej polovici 20. storočia široko-ďaleko známa organizovaním veľkých a vychýrených jarmokov a dobytčích trhov, kde sa predávalo okolo 3000 kusov dobytka a rôzny spotrebný tovar. Dva razy ju tiež navštívil prezident Tomáš Garyk Masaryk.