Rádium, cigarety alebo kanibalizmus - aj týmito spôsobmi sa ľudia niekedy liečili

Z histórie poznáme niekoľko prinajmenšom zvláštnych medicínskych príkladov, ktoré sa úspešne aplikujú dodnes: prikladanie rozžhavených drôtov na hruď síce nevyliečilo zlomené srdcia, no išlo o významného predchodcu dnešných elektrických chirurgických nástrojov.

Aj jedovatý arzén si už všeličím prešiel – lekári minulosti sa mylne domnievali, že tento jed dokáže pomôcť v boji proti syfilisu a kožným ochoreniam, no v súčasnosti našiel svoje uplatnenie pri liečení akútnej promyelocytickej leukémie.

Obzvlášť ženy to v minulosti nemali ľahké. V staroveku sa verilo, že skonzumovaním stvrdnutej stolice divých svíň si pacientka pomôže k plynulejšiemu pôrodu. Povera zo stredovekého Talianska nám zas rozpráva o tom, ako si ženy na prikladali na prsia lasičie semenníky, ktoré v tom čase slúžili ako antikoncepcia.

Ani dnes si nemôžeme dovoliť povedať, že sa na svete nenájdu zavádzajúce liečivá. „Pri hľadaní jednoduchých a dostupných liečiv musíme byť zvlášť opatrní,“ uviedla doktorka Lýdia Kangová pre magazín Time. „Vo všeobecnosti veci nie sú jednoduché, a preto by sme mali byť podozrievaví.“

Kangová je spolu s Nateom Pedersenom autorkou knihy s názvom Šarlatánstvo: Stručné dejiny najhorších spôsobov, ako všetko vyliečiť. Pre Time uiedla ďalšie tri z nezvyčajných lekárskych odporúčaní, o ktorých je dnes známe, že sú škodlivé.

Tabak

Keď v roku 1665 vo vypukol Veľký londýnsky mor, už deti v škole sa učili, že fajčenie cigariet ich môže ochrániť pred nákazou.

V osemnástom storočí sa u lekára preventívne vykonávali klystýry z tabakováho dymu. Tento druh liečby bol obzvlášť podporovaný zo strany Inštitúcie pre poskytovanie okamžitej úľavy pre ľudí zjavne usmrtených utopením. Jej členovia vytiahli obeť z Temže, vyzliekli ju a vykonali jej klystýr. Keď sa poruke nenašiel žiadny vak, záchranári boli nútení vykonať resuscitáciu z úst do análneho otvoru.

Cigarety sa začali považovať za zdraviu škodlivé v roku 1964.

Kanibalizmus

Tento myšlienkový smer sa pravdepodobne inšpiroval frázou „si to, čo ješ“.

Starovekí Rimania prahli po krvi zavraždeného gladiátora, ktorá im mala dodať silu a životaschopnosť, no cudzia krv sa tiež považovala za liek na epilepsiu. Angličan Edward Browne sa v 17. storočí zúčastnil nejednej popravy. Svoje pozorovania z týchto udalostí si starostlivo zaznamenával, a vďaka nim dnes vieme, že akonáhle trestancova hlava dopadla na zem, zopár divákov sa rozbehlo k mŕtvemu telu, aby sa napili jeho krvi.

Na začiatku sedemnásteho storočia dokonca existoval lekár, ktorý tvrdil, že konzumácia telesných pozostatkov z mŕtvol 24-ročných žien s hrdzavými vlasmi dokáže pomôcť v boji s radom ochorení. Jeho pacienti si časti tela miešali vo víne, aloe a myrhovníku.

Dnes by sa nám tieto skutky zdali bizarné a nechutné, no užívanie častí cudzích tiel sa po storočiach ustálilo vďaka darcovstvu a transplantácii orgánov.

Rádium

Ľudia, ktorí v minulom storočí navštívili české kúpele v Jáchymove, sa hneď pri vstupe nadýchli rádioaktívneho vzduchu, ktorý prúdil v predsieni. Zdrojom radiácie bol horúci prameň vyžarujúci rádium. Pacienti sa zúčastňovali liečebných kúr, pri ktorých sa kúpali v rádiovej vode a priamo cez trubice vdychovali jej výpary.

Niekoľko historických štúdií poukazovalo na to, že rádium, ktoré sa dostane do blízkosti nádoru, ho dokáže zmenšiť – aj vďaka takýmto domnienkam sa mestečko stalo vyhľadávaným kúpeľným rezortom.

Dnes už vieme, že priamy kontakt s rádiom dokáže vyvolať rakovinu pľúc. Rádium a jeho izotopy sa však aj napriek tomu dodnes používajú pri liečbe onkologických ochorení formou ožarovania.