Psychológovia odhalili hlavný dôvod, prečo si hlúpi ľudia myslia, že sú múdri

Myslíte si o sebe, že ste inteligentní, šikovní so skvelým zmyslom pre humor? No čo ak sa vo všetkom mýlite? Psychológovia ukázali, že sme s najväčšou pravdepodobnosťou viac slepí voči vlastným nedostatkom, než si myslíme.

V roku 1999 Justin Kruger a David Dunning z Cornell University v New Yorku testovali, či ľudia, ktorým chýbajú isté zručnosti alebo schopnosti tiež nemajú tušenia o svojich nedostatkoch. Na začiatku svojho výskumu uvádzajú ako príklad bankového lupiča z Pittsburghu menom McArthur Wheeler, ktorý bol zatknutý v roku 1995 krátko po tom, ako vykradol dve banky za denného svetla bez toho, aby mal masku alebo nejaký iný druh prestrojenia. Keď mu polícia ukázala bezpečnostné zábery z kamery, protestoval: "Ale ja som mal šťavu". Nešťastný zločinec veril, že ak si oblial tvár citrónovou šťavou, bol pre bezpečnostné kamery neviditeľný.

Kruger a Dunning tiež požiadali profesionálnych komikov, aby ohodnotili 30 vtipov. Potom ich ohodnotilo 65 študentov, a tých výskumníci hodnotili podľa toho, ako sa ich úsudky zhodovali s úsudkami odborníkov. Zároveň sa ich pýtali, ako sa im podľa nich darilo oproti ostatným.

Niektorí sa zvyknú preceňovať, tí šikovnejší zase podceňovať

Ako môžete očakávať, väčšina ľudí si myslela, že ich schopnosť povedať, čo je zábavné, je nadpriemerná. Výsledky boli však najzaujímavejšie, keď ich rozdelili podľa toho, ako dobre sa účastníkom darilo. Tí s mierne nadpriemernou schopnosťou hodnotiť vtipy boli vo svojom sebahodnotení veľmi presní, zatiaľ čo tí, ktorí skutočne boli najlepší, mali tendenciu myslieť si, že sú len mierne nadpriemerní. Účastníci, ktorí boli najmenej schopní posúdiť, čo je smiešne (prinajmenšom podľa profesionálnych komikov), boli takisto najmenej schopní presne posúdiť vlastnú schopnosť.

Toto zistenie nebolo snahou zmerať subjektívny zmysel pre humor. Výskumníci zopakovali experiment, tentoraz len s testami logického uvažovania a gramatiky. Tieto disciplíny mali definované odpovede a v každom prípade našli rovnaký vzor: tí ľudia, ktorým sa darilo najmenej tiež najhoršie odhadovali svoje schopnosti. Vo všetkých troch štúdiách sa ukázali rovnaké výsledky.

Nekompetentní ľudia si svoje nedostatky nedokážu uvedomiť

V neskoršej štúdii sa väčšine nekompetentných účastníkov stále nepodarilo uvedomiť si, že sú na najnižších pozíciach, aj keď dostali spätnú väzbu o výkonoch ostatných. Podľa štúdií tak najmenej kompetentní trpia dvojitým deficitom. Nielenže sú nekompetentní, ale chýbajú im duševné nástroje na posúdenie ich vlastnej nekompetentnosti.

V kľúčovom záverečnom teste Kruger a Dunning vycvičili skupinu nekompetentných ľudí v logických úlohách. To zlepšilo sebahodnotenie účastníkov, čo naznačuje, že úrovne schopností skutočne ovplyvnili sebavedomie.

Iný výskum ukázal, že tento "nekvalifikovaný a nevedomý" účinok sa prejavuje v reálnych situáciách, a to nielen v abstraktných laboratórnych testoch. Napríklad poľovníci, ktorí vedia najmenej o strelných zbraniach, majú aj najnepresnejší pohľad na svoje poznatky o strelných zbraniach a lekári s najhoršími skúsenosťami s rozhovormi s pacientmi majú najmenšiu pravdepodobnosť, že rozpoznajú svoje nedostatky.

To, čo sa stalo známym ako Dunning-Krugerov efekt, je príkladom toho, čo psychológovia nazývajú metapoznávanie - premýšľanie o myslení. Tento účinok môže vysvetliť zjavne nepochopiteľnú sebadôveru niektorých vašich priateľov a kolegov. Ale skôr než začnete byť príliš samoľúbi, stačí si spomenúť na jednu vec. Aj vy môžete ignorovať svoju vlastnú ignoranciu.