NBS: Výkonnosť a produktivita Slovenska v porovnaní s EÚ sa nezlepšuje

V Európskej únii (EÚ) pritom prevládalo zmenšovanie rozdielov v ukazovateľoch reálnej ekonomiky medzi krajinami. Konštatuje to Národná banka Slovenska (NBS) v najnovšej Analýze konvergencie slovenskej ekonomiky, teda ako Slovensko dobieha ostatné štáty Únie.

NBS očakáva rýchlejšie tempo rastu domácej ekonomiky najskôr v roku 2018, keď by malo dôjsť k oživeniu dobiehania priemeru EÚ vo výkonnosti ekonomiky. „Nábeh výroby v novej automobilke spolu s domácim dopytom podporeným zlepšujúcou sa situáciou na trhu práce by mali zabezpečiť oživenie konvergencie výkonnosti a produktivity,“ uvádza NBS. Rezervy pre rast v týchto oblastiach existujú v oblasti lepšieho prerozdelenia výrobných faktorov od menej produktívnych podnikov k produktívnejším. V rokoch 2018 a 2019 by sa mal rast Slovenska postupne zrýchliť na 4,2 % a neskôr na 4,6 %. „Za predpokladu ďalšieho zvýšenia sa diferenciálu medzi rastom na Slovensku a priemerným rastom v EÚ, by mohla výkonnosť Slovenska v roku 2019 stúpnuť na 82 % hrubého domáceho produktu EÚ,“ očakáva NBS.

Nezlepšuje sa ani situácia v oblasti prijímania nevyhnutných štrukturálnych reforiem a podpory podnikateľského prostredia na Slovensku. Pozícia Slovenska v rebríčku Doing Business 2017, týkajúceho sa kvality podnikateľského prostredia, sa medziročne v tomto roku zhoršila. Horšie umiestnenie Slovensku udelila aj Správa o globálnej konkurencieschopnosti ako aj Ročenka svetovej konkurencieschopnosti.

Postupne sa vyčerpávajú aj výhody vyplývajúce z nízkych mzdových nákladov, a to pre rastúce mzdy. „Vzorom v oblasti prijímania štrukturálnych zmien a kvality inštitucionálneho a podnikateľského prostredia v EÚ sa pritom stali už aj niektoré nové členské štáty EÚ,“ podotkla NBS, ktorá ako príklad uviedla Estónsko, ktoré v súčasnosti dosahuje najvyššiu kvalitu podnikateľského prostredia spomedzi krajín eurozóny a podľa údajov PISA najvyššiu kvalitu školstva v celej EÚ.

Priaznivejšie výsledky pre Slovensko však ukazuje analýza nominálnej konvergencie, teda plnenie tzv. maastrichtských kritérií. „V podmienkach prevládajúcej nízkej inflácie a nízkych úrokových sadzieb dosahuje Slovensko úrovne týchto ukazovateľov výrazne nižšie, ako prislúchajúce referenčné hodnoty,“ priblížila NBS. Slovensko by s rezervou splnilo aj fiškálne kritérium pre zavedenie eura, výsledné deficity však už niekoľko rokov výrazne prekračujú rozpočtové hodnoty a v roku 2016 zaznamenalo Slovensko vyšší deficit, ako bol priemer za EÚ. Zároveň došlo k ďalšiemu posunu strednodobého cieľa vyrovnaného rozpočtu.

„Priaznivý stav plnenia maastrichtských kritérií bol zaznamenaný aj vo väčšine krajín EÚ,“ priblížila NBS. Spomedzi krajín EÚ mimo eurozóny plnilo kritériá pre zavedenie eura iba Dánsko, ktoré neplánuje vstúpiť do eurozóny.