Alexitýmiou trpí každý desiaty človek na svete. Takto ľahko zistíte, či ju máte aj vy

Marilena Aiellová je kognitívna neurovedkyňa na Medzinárodnej škole pokročilých štúdií v Taliansku. Zároveň je spoluautorkou štúdie, ktorá sa podrobne zamerala na vzťah medzi vôňami a emóciami. „Medzi oblasťami mozgu, ktoré sú zodpovedné za vnímanie pachu a spracovanie emócií, dochádza k čiastočnému prelínaniu,“ uvádza Aiellová v poznámke k výskumu.

Pýtate sa, čo sa deje s čuchom človeka, ktorý má psychický problém, v dôsledku ktorého má problém vyjadrovať emócie? Na to vám odpovie Aiellovej výskum.

Problém vyjadriť emócie

Vedkyňa sa spoločne s tímom odborníkov pozrela na to, ako vybrané pachy ovplyvňujú ľudí s alexitýmiou. Ide o ochorenie, ktoré postihuje približne každého desiateho človeka, a prejavuje sa tým, že postihnutá osoba nie je schopná vyjadrovať svoje pocity.

Pre ľudí s alexitýmiou je ťažké navonok vyjadriť radosť, nervozitu alebo hnev. Ako sa to odrazilo na výsledkoch výskumu zameraného na vnímanie pachov?

Málo emócií, silnejší čuch

Skupinu 62 dobrovoľníkov vedci vystavovali rôznym pachom – od nepríjemných zápachov, cez neutrálne vône až po čistý vzduch, pričom úlohou účastníkov bolo identifikovať ich. Dobrovoľníci potom mali špecifikovať svoje vnímanie troch pachových kategórií: nepríjemné, neutrálne a čistý vzduch. Počas pokusu vedci merali ich tep a správanie pokožky.

Pokus viedol k záveru, že účastníci s pokročilou až intenzívnou alexitýmiou vykazovali vyššie známky fyziologickej odpovede na pachy, než účastníci so slabším stupňom alexitýmie.

„Napriek tomu, čo by človek mohol očakávať, náš výskum dokazuje, že fyziologické reakcie osôb s alexitýmiou nie sú menšie, ale dokonca oveľa intenzívnejšie v porovnaní s ľuďmi, ktorí netrpia touto poruchou.“

Vedcov samotných prekvapilo takéto odhalenie, ktoré považujú za významný vedecký objav. Ich štúdia bola pôvodne publikovaná na stránke Nature.com.