Tieto genetické mutácie sú celkom bežné: Koľko z nich na sebe nájdete vy?

Ľudia sú rôznorodý druh, a preto je celkom jasné, že sa u nich nájde aj množstvo genetických mutácií. Mnoho si ľudí pri zaznení slova „mutácia“ predstaví nebezpečnú poruchu alebo chorobu ako je rakovina. Existuje však aj množstvo mutácií, ktoré pre nás nie sú nebezpečné, ba dokonca ich môžeme označiť za prospešné.

Pozrite si zoznam niekoľkých najbežnejších ľudských genetických mutácií, z ktorých sa niekoľko možno objaví aj u vás:

Modré oči

Len niečo okolo ôsmych percent celkovej populácie má modré oči. Možno za to môže aj fakt, že k mutácii, ktorá sa postarala o ich stvorenie, došlo pomerne nedávno. Vedci sa domnievajú, že v minulosti mal každý človek na Zemi hnedé oči. Za ich rôzne odtiene môžeme vďačiť zmenám v géne OCA2, ktorý je zodpovedný za množstvo pigmentu v dúhovke.

Pokiaľ dôjde ku genetickej mutácii génu HERC2, funkcia génu OCA2 sa môže zastaviť, a hnedý pigment v oku sa úplne prestane tvoriť. Výsledkom sú modrookí jedinci. K tejto zmene prvýkrát došlo len pred 6.000 – 10.000 rokmi.

Laktózová tolerancia

Vedeli ste o tom, že pokiaľ by ste prišli do niektorej ázijskej krajiny, len ťažko by ste na pultoch tamojších obchodov našli mlieko a mliečne výrobky? Pre človeka je totiž prirodzené „trpieť“ laktózovou intoleranciou.

Pre ľudí zo západu je však bežné piť mlieko napríklad aj každý deň. Laktózová intolerancia sa u väčšiny ľudí dostaví až v dospelosti, keď už nie sú odkázaní na materské mlieko. Približne pred 10.000 rokmi však prví Európania začali zdomácňovať kravy, a tak u človeka došlo k mutácii génu MCM6, vďaka čomu sa v organizme vtedajších ľudí neprestala produkovať laktáza. Vďaka tejto mutácii je aj dnešný človek schopný piť a stráviť mlieko.

Ryšavé vlasy

Írsko je pomerne známe vysokou koncentráciou ľudí s ryšavými vlasmi, no faktom je, že len 4-5% svetovej populácie sa môže pochváliť touto farbou nefarbených vlasov. Vedci sa domnievajú, že červené vlasy sú dôsledkom nedostatku slnečných lúčov na severe Európy, kde po dlhé roky nezavítali žiadni návštevníci z južnejších častí, a tak sa mohla mutácia dediť z pokolenia na pokolenie.

Ázijské červenanie

Ide o genetickú mutáciu, kvôli ktorej sa pokožka človeka, ktorý vypil určité množstvo alkoholu, začne červenať. Najbežnejšie sa vyskytuje na severovýchode Ázie, pričom ide o odpoveď imunitného systému na prijatý alkohol.

Žiadny zub múdrosti

Neskorší rast zubov múdrosti vie človeku spôsobiť celý rad nepríjemností. Niektorí ľudia (40% Aziatov, 10-25% Európanov a 11% Afroameričanov) však na problémy spojené s trhaním „osmičiek“ vôbec nemusia myslieť – nemajú totiž ani jeden zo štyroch zubov múdrosti.

Tak, ako to je u zvierat, ľuďom v minulosti pravdepodobne zadné stoličky rástli preto, aby svojmu majiteľovi pomáhali podrviť mäso a tvrdú nespracovanú zeleninu. Priestor v chrupe určený pre zuby múdrosti sa začal strácať s nálezom ohňa a nástupom tepelného spracovávania potravy.

Koľko z genetických mutácií ste spozorovali na sebe?