Sulík: Alexander Dubček sa zdráhal pochopiť, že komunizmus je diktatúra

Alexander Dubček je symbolom toho lepšieho, čo ponúkol komunizmus obyvateľom tejto planéty, ale stále je to len komunizmus. Takže v slovenských politických dejinách mu patrí miesto komunistu s ľudskou tvárou, ktorý sa zdráhal pochopiť, že komunizmus je diktatúra so všetkým zlým, čo k diktatúram patrí.

„Nie som si istý, či uvoľnenie komunistickej diktatúry, ktoré spustili reformní komunisti na čele s Alexandrom Dubčekom, a následný rozmach plurality a slobody slova bol ich zamýšľaný zámer. Komunizmus sa totiž nedá zreformovať, ten sa dá len zvrhnúť, čo dobre chápali súdruhovia v Moskve a zasiahli,“ povedal šéf liberálov. Preto si myslí, že Pražská jar bola odsúdená na neúspech. „Ale nič to nemení na jej obrovskom význame pri porážke komunizmu,“ zdôraznil Sulík.

On sám nevie, do akej miery bolo reálne, aby sa Dubček po Nežnej revolúcii stal prezidentom, ale reálnejšie podľa Sulíka bolo, že prezidentom bude niekto, kto aktívne proti komunistickému režimu bojoval. „Alexander Dubček po zosadení z funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ prijal funkciu predsedu federálneho zhromaždenia a podpísal tzv. obuškový zákon. Ten spustil vlnu zatýkania a perzekúcií voči odporcom režimu. Potom sa nechal normalizačným režimom umiestniť do Turecka ako veľvyslanec ČSSR. A keď ho nakoniec upratali aj z tejto funkcie a následne vylúčili z komunistickej strany, namiesto aktívneho odboja sa stiahol ponížený a urazený do ústrania,“ konštatoval Sulík. Myslí si, že práve to, ako Dubček po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy naložil so svojou politickou autoritou a svojimi možnosťami, hralo proti jeho zvoleniu.

Predstavitelia hnutia OĽaNO označili Dubčeka za symbol nádeje na demokratizáciu spoločnosti v socialistickom Československu počas Pražskej jari. „Bol vrcholným predstaviteľom Komunistickej strany Československa, reformným komunistom, ktorý zotrvával na pozíciách komunistickej ideológie. Jeho vzostup a pád boli jasným dôkazom nereformovateľnosti socialistického zriadenia postaveného na popieraní základných ľudských práv a slobôd,“ uviedli Obyčajní.

Podľa nich každý režim, ktorý nie je postavený na slobodnej súťaži vedomostí a zručností občanov, je skôr či neskôr odsúdený na postupný úpadok a zánik.

Na margo možného zvolenia Dubčeka za prezidenta OĽaNO uvádza, že o tom rozhodovali poslanci Federálneho zhromaždenia ČSFR a zloženie jeho pléna nedávalo v tej chvíli ani teoretickú možnosť, že by Dubček dostal dôveru poslancov.

Predseda Sme rodina Boris Kollár hodnotí Dubčeka a jeho úlohu v dejinách ako pozitívnu. „Ale myslíme si, že v niektorých situáciách sklamal,“ povedal. Aj on hovorí, že šanca na liberalizáciu vtedajšieho režimu bola v tom čase nulová.

Kollár si podobne ako jeho kolegovia z parlamentu myslí, že Dubček nemal veľkú šancu stať sa po revolúcii prezidentom. „V kontexte neskoršieho rozdelenia Československa táto možnosť asi veľmi reálna nebola. Na druhej strane sme boli x-krát svedkami, že komunistická minulosť nediskvalifikovala nikoho z ponovembrových politických predstaviteľov,“ dodal Kollár.