Prečo ľudia podliehajú náboženskej viere? Odpoveďou nie je srdce ani hlava

„Zistenie vedcov z viacerých krajín popiera obľúbený názor o tom, že ľudia sa sklonia k náboženskej viere v momente, keď prestanú analyticky myslieť,“ povedal o novej štúdii doktorand filozofie na Oxfordskej univerzite Nathan Cofnas. Svojimi slovami vystihol jej podstatu.

Podľa novej štúdie, ktorej priebeh sa odohral v americkom meste Santiago, náboženskú vieru dokáže vysvetliť kultúrne pozadie počas výchovy dieťaťa.

„Je načase, aby psychológovia prehodnotili svoje chápanie viery ako „prirodzenej“ alebo „intuitívnej“, a radšej sa zamerali na kultúrne a sociálne prvky výchovy, z ktorých sa rodia myšlienky o nadprirodzene,“ vyzývajú vedci vo svojej publikácii.

Tri testy

Odborníci v dvoch testoch skúmali dve skupiny ľudí zo Santiaga a Veľkej Británie, pričom u oboch pomocou dotazníka zisťovali silu ich náboženského presvedčenia a intuitívne a analytické schopnosti. Výsledok priniesol predpokladaný záver, že medzi náboženstvom a intuíciou či rozumom neexistuje žiadna spojitosť – aspoň nie u skúmaných dobrovoľníkov.

Vedci potom vykonali ešte jeden test, v ktorom sa pozreli na samotný mozog. K mozgu deväťdesiatich pacientov pripevnili elektródy, ktoré aktivovali tú časť mozgu, o ktorej sa hovorila, že je zodpovedná za posilňovanie viery v nadprirodzeno. Elektródy síce zvýšili aktivitu kognitívneho myslenia, no viera v nadprirodzeno ostala neovplyvnená.

Na základe výsledkov sa vedci zhodli na závere, že je predbežné označovať vieru v bohov za intuitívnu záležitosť. Náboženské presvedčenie jednotlivca závisí od výchovy, kultúrneho pozadia a vzdelania.

Aká matka, taká Katka?

Podľa doktoranda filozofie Nathana Cofnasa môžeme v budúcnosti očakávať viac podobných štúdií. Jedna z nich už prebehla, a jej výsledky dokázali, že náboženstvo je dokonca dedičné.

„Z podobných štúdií vieme, že prinajmenšom v Amerike gény majú väčší vplyv na to, či niekto bude nábožensky založený, než prostredie, v akom vyrastá. Musí teda existovať akýsi individuálny psychologický mechanizmus, ktorý sa spája s rozdielnymi úrovňami nábožnosti.“

O tom, že niektoré štúdie považujú jednu skupinu za inteligentnejšiu, než druhú, si môžete prečítať v článku → Ste ateista či veriaci? Jedna skupina je inteligentnejšia ako druhá. „Nie je celkom jasné, čo za tým stojí, ale je pravdepodobné, že inteligentnejší ľudia odmietajú náboženstvo po racionálnom zvážení,“ dodáva Cofnas.