V tomto meste sa ľudia nikdy nerozčuľujú a sú k sebe stále zdvorilí. Viete, ktoré to je?

U niektorých ľudí sa stihnú aj počas jedného dňa vystriedať emócie každého druhu od smútku cez hnev až po prekvapenie a nevýslovnú radosť. Verili by ste však, že je na Zemi aj mesto, v ktorom ľudia žijú tak, ako keby ani nevedeli, čo je to hnev? Tento poznatok síce nie je podložený žiadnym odborným výskumom, ale skôr výsledkom pozorného oka jednej cudzinky, ktorá v tomto meste strávila dosť dlhú dobu na to, aby si to sama všimla.

Viete, ktoré mesto to je?

Keď sa povie Mexiko, predstavíte si možno tradičné býčie zápasy a horúci temperament. Z toho, čo o ňom vieme, sa rozhodne nezdá byť oázou pokoja. V rovnomennom hlavnom meste Mexika známom aj ako Mexico City, vraj hnev nemá svoje miesto. Minimálne nie pred očami ostatných.

„Žila som v Mexico City asi šesť mesiacov, kým som sa stala svedkom toho, ako bol niekto na verejnosti viditeľne nahnevaný. A nebol to Mexičan,” napísala Megan Fryeoová o svojom postrehu na web stanice BBC.

Stalo sa to v miestnej kaviarni. K pokladni smeroval nekonečný rad ľudí, keď sa zrazu jeden zákazník začal rozčuľovať na muža za pokladňou. Postupne začal kričať tak, že jeho hnev a frustrácia smerovali aj k ostatným, tí však pre istotu hľadeli do zeme. Zahanbený pokladník to radšej vzdal, na chvíľu odišiel do zadnej miestnosti a keď po minúte rozhnevaný muž odišiel z prevádzky ako víchor, Mexičan sa vrátil za pokladňu a opäť začal s úsmevom prijímať objednávky ďalších zákazníkov, opísala Megan situáciu.

Hnev tu na verejnosti nemá miesto

Kým bola v Mexiku, naučila sa tam dve veci o správaní miestnych obyvateľov. Mexičanov nestretnete evidentne rozrušených a málokedy reagujú celkom priamo. „Zriedkakedy uvidíte, že nejaký Mexičan verejne stráca kontrolu nad svojimi emóciami, pokiaľ nejde o nadbytok tequily,” prezradila.

Už odmalička sa učia, aby sa verejne nenechali ovládnuť emóciami a v každej situácii reagovali tak pokojne, ako sa len dá. „Kto sa rozhnevá, stráca,” hovorí jedno mexické príslovie.

Zdvorilostné rituály

Megan priznala, že kultúrne normy v Mexiku zahŕňajú istú úroveň zdvorilosti, aspoň na takej tej povrchnej úrovni, akú ešte v žiadnom takomto veľkom meste nezažila. Ide o rutinné pozdravy a iné prejavy láskavosti aj medzi cudzími ľuďmi, ako aj pôsobivú trpezlivosť a úctivosť. My si väčšinou vystačíme s pozdravom „Dobré ráno”, tu sa vás môžu veľmi zdvorilo opýtať: „Ako dnes vstúpilo svetlo do tvojich očí?”.

Megan sa o tom rozprávala aj s rôznymi odborníkmi a vysvitlo, že to má pôvod v minulosti tejto oblasti. Spôsob komunikácie v istom zmysle „zdedili” aj po domorodých predkoch, veľa ovplyvnilo aj historicko-politické pozadie. Výsledkom je rešpekt a úctivosť, ktoré môžete vidieť na každom kroku, či už nasadáte do taxíka alebo ďakujete za niečo, za čo ste si aj zaplatili.

Byť zdvorilým je umenie

„Netvrdím, že sú všetci v Mexico City iba milí,” uznáva Megan. Vzápätí však dodáva, že na to, že ide o jedno z najhustejšie obývaných miest na svete s množstvom problémov, je obdivuhodné, ako si tu ľudia dokážu nájsť čas na láskavosť. Práve tá podľa nej drží toto mesto „nad vodou”. Po dvoch rokoch strávených v tomto meste dokonca považuje zachovanie tejto prísnej zdvorilosti za umenie. Ale všetci sa o ňu snažia spoločne.