Ficov kabinet má zostaviť aj tieňový rozpočet, tvrdí SDKÚ

Tvrdí to predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo v reakcii na Eurostatom zverejnené dáta o výške verejného dlhu, ktorý sa v prvom štvrťroku vyšplhal tesne pod tretiu hranicu ústavnej dlhovej brzdy, keď dosiahol 54,9 % hrubého domáceho produktu.

Prekročenie 55-percentnej hranice totiž znamená povinnosť predložiť rozpočet so zmrazenými výdavkami. "Ak je vláda zodpovedná, tak už musí pripraviť variantný rozpočet so zmrazenými výdavkami a musí celej verejnosti povedať, čo to v praxi znamená," vyhlásil v utorok na tlačovej konferencii Frešo.

Dlh Slovenska dosiahol hranicu 39,4 mld. eur, čo podľa podpredsedu SDKÚ-DS Ivana Štefanca v prepočte na každého obyvateľa Slovenska vychádza 7 287 eur. "Na každého pracujúceho obyvateľa to vychádza viac ako 17 tis. eur. To znamená, každý pracujúci človek na Slovensku musí rok aj trištvrte robiť na to, aby splácal dlhy štátu. Dlhy štátu, ktoré vytvára Smer," vyhlásil Štefanec.
Tichá privatizácia

SDKÚ-DS však zároveň Ficovej vláde vyčíta, že v situácii, keď výška verejného dlhu prekračuje jednu hranicu za druhou, kabinet v tichosti pripravuje doprivatizáciu Slovak Telekomu, z ktorej chce milióny využiť na projekt jednej zdravotnej poisťovne.

"Ide sa predávať jeden z bonitných majetkov, ale nie za účelom, aby sa splatil dlh, ale prvýkrát v histórii za iným účelom, to znamená, aby sa realizoval sen o jednej zdravotnej poisťovni. Zaplaťme z toho dlhy, aby ich netlačili pred sebou naše deti," povedal Frešo.

Slovenská vláda pritom v aktuálnom Programe stability, ktorý zasielala na posúdenie do Bruselu, plánuje v tomto roku udržať verejný dlh pod hranicou 55 % vo výške 54,8 % hrubého domáceho produktu.

V ďalších rokoch by však mal dlh stúpnuť na vyše 56 % a znižovať by sa mal začať až v roku 2016, kedy sa očakáva na úrovni 55,9 % výkonu ekonomiky.
Hrozí zmrazenie

Hranica 55 % je už treťou hranicou ústavnej dlhovej brzdy. Jej prekročenie by znamenalo, že rezort financií by musel viazať 3 % výdavkov z rozpočtu, zablokovala by sa rezerva vlády a premiéra a zároveň by kabinet musel predložiť rozpočet bez medziročného rastu výdavkov.

Rovnako by si nemohli rast výdavkov v rozpočtoch naplánovať ani samosprávy. Už pri prekročení 53-percentnej hranice pritom kabinet musí na rokovanie parlamentu predložiť návrh opatrení, ktorými sa má dlh znížiť a zároveň sa zmrazia platy členov kabinetu.

Prvú 50-percentnú hranicu dlhovej brzdy pritom slovenský verejný dlh prekročil už v minulom roku. Vyplývala z toho povinnosť pre rezort financií predložiť do Národnej rady SR správu o tom, prečo dlh stúpol a čo vláda navrhuje na jeho zníženie.

Minister financií Peter Kažimír si túto povinnosť splnil listom zaslaným predsedovi parlamentu Pavlovi Paškovi. Opozícia však žiadala širšiu diskusiu na túto tému a zvolala mimoriadnu schôdzu parlamentu, kde jej však poslanci vládneho Smeru neodsúhlasili program. Opozícia však tvrdí, že mimoriadnu schôdzu k verejnému dlhu sa pokúsi zvolať opäť na jeseň.