Slovenčina stále obohacuje češtinu, tvrdí český jazykovedec Oliva

Ani 25 rokov od rozpadu spoločného štátu Čechov a Slovákov neukončilo vzájomný vplyv češtiny a slovenčiny. A hoci Česi prichádzajú s jazykom susednej krajiny do kontaktu menej než Slováci, zo slovenčiny stále čerpajú. Vo vysielaní televízie ČT24 to povedal český jazykovedec Karel Oliva, podľa ktorého môže byť príkladom vypožičané prídavné meno dovolenkový.

Podľa rozsiahleho prieskumu agentúry Median, ktorý si k výročiu zamatového rozvodu objednali česká aj slovenská verejnoprávna televízia (ČT a RTVS), na Slovensku existuje čo sa týka politiky, geografie alebo jazyka intenzívnejšie povedomie o Česku než naopak.

Slováci rozumejú lepšie ako Česi

V porovnaní s Čechmi majú Slováci intenzívnejší kontakt s jazykom susedov vďaka televíznemu vysielaniu aj literatúre, ktorá je v slovenských kníhkupectvách bežne dostupná. Slová, ktoré sa po česky povedia inak než po slovensky, nerobili v prieskume problém približne 95 percentám opýtaných Slovákov.

Význam vybraných slovenských výrazov poznalo nanajvýš 60 percent Čechov - išlo napríklad o slová žeriav (jeřáb), olovrant (svačina), pery (rty). Lepšie sú na tom podľa autorov prieskumu Česi, ktorí niekedy boli na Slovensku, starší v porovnaní s mladšími a vzdelanejší ľudia.

Jazykovedec Karel Oliva potvrdil, že od rozpadu federácie sa slovenčina českému obyvateľstvu trochu odcudzila. Avšak stáročia spoločného jazykového vývoja a bohatý spoločný praslovanský základ oboch jazykov nebráni tomu, aby si ľudia vzájomne rozumeli.

Humorný podtón

Absolútne zhodné sú základné slová ako strom, oko alebo ruka. Systematická odlišnosť je pri výrazoch typu vôľa (vůle) či obrodenie (obrození). Často uvádzané rozdiely ťava (velbloud) alebo čučoriedka (borůvka) majú v česko-slovenskej komunikácii predovšetkým humorný podtón, doplnil Oliva.

Výpožičky medzi jazykmi

Bývalý šéf Ústavu pre jazyk český zároveň upozornil, že okrem spomínanej tendencie vzďaľovania sa oboch jazykov si čeština aj v súčasnosti, podobne ako v časoch Komenského alebo národných buditeľov, pomáha slovenčinou, keď sa jej slová minú.

„My máme 'dovolená', Slováci 'dovolenka'. A my od 'dovolená' nedokážeme odvodiť ďalšie prídavné meno, lebo toto už prídavné meno je. Tak sme si požičali slovo dovolenkový,“ vysvetlil jazykovedec. „V hokeji máme pekné české slovo bitkař, ktoré pochádza zo slovenského bitka. To sú výpožičky z najnovšieho obdobia,“ doplnil.

Osobitný vzťah oboch jazykov navyše podľa Olivu dokresľuje aj to, že medzi jazykovým priestorom češtiny a slovenčiny na moravsko-slovenskom pomedzí sa nedá narysovať jasná deliaca čiara ako na hranici Česka s Nemeckom, pretože jazyky sa v nárečiach plynulo prelínajú.

„Na českej strane môžeme počuť slová ako 'dědina', čo je inak slovo slovenské (dedina), na druhej strane na západnom Slovensku bežne započujeme také slová ako 'bota', a nie 'topánka', 'kmín', a nie 'rasca', 'kočka', a nie 'mačka'. Prechod je pozvoľný a nebolo by možné urobiť líniu medzi češtinou a slovenčinou,“ uviedol Oliva.