Budú dni trvať kratšie? Podľa novej teórie život na Zemi zrýchľuje jej rotáciu

Deň na Zemi má dnes 24 hodín – tak rýchlo sa Zem stihne otočiť okolo vlastnej osi. Vedeli ste však o tom, že v minulosti jej to trvalo len neuveriteľné 2 – 3 hodiny? Vďaka vplyvu slnečnej a mesačnej gravitácie sa však rýchlosť jej otáčania spomalila na dnešné tempo, a v tomto spomaľovaní aj naďalej pokračuje.

To, ako rýchlo sa Zem točí okolo vlastnej osi, dokáže podľa nového výskumu ovplyvniť aj niekoľko ďalších faktorov. Zvyšovanie morských hladín v dôsledku topenia ľadovcov napríklad túto rýchlosť zvyšuje.

Dĺžku dňa vie ovplyvniť aj zemská atmosféra. „Možno je to prekvapujúce, ale zemská atmosféra predstavuje masu o hmotnosti asi 50 triliónov metrov kubických... Presun tejto masy po zemskom povrchu dokáže mať vplyv aj v takejto mierke,“ vysvetľuje autor výskumu a vedúci katedry astrobiológie na Columbijskej univerzite Caleb Scharf.

Otepľovanie a ochladzovanie atmosféry na Zemi tiež dokáže pohnúť s dĺžkou pozemského dňa. „Keď hviezda ohrieva planétu ako Zem, jej atmosféra na to odpovedá prispôsobením tlaku – horúci vzduch sa rozťahuje, studený sťahuje, a výsledkom je pohyb ohromnej masy vzduchu po celej zemi. Tento krok vytvára akúsi rúčku pre gravitačnú silu okolitých nebeských telies, ktoré tak za ňu dokážu zatiahnuť,“ pokračuje Scharf.

Podľa profesora sa tento proces mohol odohrať v dobe, keď pozemský deň trval len 21 hodín. „Mesiac takto zrejme spomaľuje rotáciu Zeme už niekoľko stoviek miliónov rokov.“

Kratší deň kvôli kyslíku

Podľa Scharfa rýchlosť rotácie Zeme ovplyvňujú aj živé organizmy vylučovaním plynov ako kyslík. Tieto plyny majú takisto vplyv na teplotu atmosféry. Na vysvetlenie môže poslúžiť aj nasledujúci príklad:

„Ozón dokáže spoľahlivo absorbovať slnečné svetlo a atmosférické teplo. Predstavte si rýchlo rotujúcu planétu, kde práve vznikol život produkujúci kyslík. Rotácia tejto planéty sa časom spomaľuje, no formovaním ozónu by mohlo dôjsť k opaku, a planéta by opäť začala naberať rýchlosť."

Scharf pripúšťa, že nie je priekopníkom v hľadaní odpovede na otázku, aký vplyv má život na chod planéty. „Ja som len načrtol niekoľko odpovedí na otázky „čo ak...?“ Podľa astrobiológa je dôležité, aby sme v blízkej budúcnosti využili 3D technológiu, ktorá by vďaka simuláciám mohla priniesť ďalšie odpovede. Tento výskum má význam predovšetkým pri skúmaní povrchu novoobjavených exoplanét.