Najvýznamnejší Slovák v Číne: V Šanghaji postavil prvý mrakodrap

Architekt Ladislav Hudec postavil v čínskom Šanghaji vyše 60 diel. Od jeho narodenia uplynie v pondelok 8. januára 125 rokov.

Ladislav Hudec je v Šanghaji a v Číne vnímaný ako najvýznamnejší Slovák. V Šanghaji postavil prvý mrakodrap, jeho dvadsaťdvaposchodový Park Hotel spojený s bankou, ktorý dokončil v roku 1934, bol desaťročia najvyššou budovou postavenou mimo územia Severnej Ameriky. Prvú výškovú budovu v Šanghaji financovali štyri šanghajské banky. Budova s výraznými vertikálnymi líniami fasády je postavená v štýle art deco. Na najvyššom poschodí je nočný bar s otváracou strechou. Vyššia budova vyrástla v Šanghaji v roku 1983. Architekta Ladislava Hudeca pod čínskym menom Wu-ta-kche poznala nielen Čína. Tretina jeho stavieb je na listine chránených čínskych historických pamiatok.

Ako sa dostal do Číny?

Pochádzal z banskobystrickej staviteľskej rodiny. Ladislav Hudec sa narodil 8. januára 1893 v Banskej Bystrici ako najstaršie zo šiestich detí podnikateľa a staviteľa Juraja Hudeca. Otec ho zasvätil do tajov staviteľstva, kresliť sa učil u popredného maliara Dominika Skuteckého. Absolvoval štúdium architektúry na Uhorskej kráľovskej technickej univerzite v Budapešti. Ako mladý absolvent techniky vytvoril na Slovensku jedinú stavbu, v roku 1914 kaplnku Panny Márie vo Vyhniach. Po vypuknutí vojny musel ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády narukovať. Ako poručíka rakúsko-uhorskej armády ho v roku 1916 zajali a poslali do zajateckého tábora v Rusku neďaleko hraníc s Čínou. Počas prepravy vojnových zajatcov vlakom sa mu podarilo ujsť do mesta Harbin v Číne a koncom roka 1918 sa usadil v Šanghaji, kde pôsobil až do roku 1947 ako architekt. Ušiel aj s bratom Gejzom, ale o jeho osude sa nič nevie.

V roku 1920 sa prvý raz objavilo meno Ladislava Hudeca v publikácii Hongkong list pri zmienke o architektonickom ateliéri Curry – zaoceánska spoločnosť. Vo firme amerického architekta Rowlanda A. Curryho začínal ako kreslič, rýchlo sa však vypracoval na vedúceho architekta a partnera. V roku 1925 sa Hudec osamostatnil a založil si vlastný architektonický ateliér Hudec – zaoceánska spoločnosť. Už bol ženatý, vzal si dcéru nemeckého podnikateľa Meyera Gisellu.

Navrhoval kluby, nemocnice, školy, kostoly, banky aj domy.

Architekt Ladislav Hudec hovoril piatimi jazykmi, vraj sa aj s manželkou naučil tiež po čínsky. Spolupracoval s krajanskými spolkami, založil asociáciu na pomoc maďarským utečencom. V roku 1938, po skonfiškovaní otcovho majetku, požiadal o uvoľnenie zo štátneho zväzku Československej republiky (ČSR) a stal sa občanom Maďarska, od roku 1942 bol jeho honorárnym konzulom.

Po skončení občianskej vojny v Číne ho uväznila víťazná armáda. V roku 1947 sa mu podarilo opäť ujsť aj s rodinou do Švajčiarska. Cestoval po Taliansku a Grécku, pracoval ako poradca pri úprave okolia Vatikánu. Neskôr sa presťahoval do Spojených štátov amerických, kde sa usadil. Na univerzite v Berkeley získal profesúru a s architektonickou tvorbou skončil.

Zomrel 26. októbra 1958 na infarkt v kalifornskom Berkeley. Od roku 1970 je pochovaný na evanjelickom cintoríne v rodnej Banskej Bystrici.

Slovenská televízia a Media film 29. júna 2010 prezentovali celovečerný dokument Zmenil tvár Šanghaja režiséra Ladislava Kaboša. Predstavoval životnú púť rodáka z Banskej Bystrice Ladislava Hudeca. Oficiálnu premiéru mal 3. septembra toho roku v Šanghaji v predvečer slovenského národného dňa na Expo Šanghaj 2010 v Grand Theatre, ktorý navrhol a postavil sám architekt Hudec.

Na rodnom dome na Bakossovej ulici č. 4 v Banskej Bystrici odhalili začiatkom roka 2012 pamätnú tabuľu významnému slovenskému architektovi Ladislavovi Hudecovi. Stalo sa tak v deň 119. výročia jeho narodenia. V roku 2012 bol tiež témou banskobystrických Potuliek mestom s názvom Návrat odídených alebo životná sedemtisícová cesta architekta Ladislava Hudeca.