Čo by sa stalo, keby došlo k výbuchu všetkých jadrových reaktorov na zemi?

Článok publikovaný v Journal of Physics Special Topics nám približuje teoretickú budúcnosť, do ktorej by sa naša planéta vydala, keby na nej naraz vybuchlo viac ako 430 jadrových reaktorov v rôznych kútoch Zeme.

Podľa najaktuálnejších údajov OSN a Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu atómové elektrárne vyrábajú približne 11% z celkovej spotreby energie. Na Zemi sa v súčasnosti nachádza približne 430 stacionárnych atómových elektrární, pričom asi 200 reaktorov sa nachádza v moriach na palube ponoriek, ľadoborcov a plávajúcich elektrární. Podľa predpovede klimatológov OSN by sa do polovice 21. storočia mal zvýšiť počet reaktorov na približne 898.

Z Černobyľu sa po jadrovej katastrofe v roku 1986 stalo mesto duchov.

Vedci sa pri vyčíslení škôd, aké by napáchal výbuch všetkých reaktorov na Zemi, inšpirovali americkým televíznym seriálom Prvých 100 (The 100). Seriálová hrdinka zničí systém umelej inteligencie ALIA, ktorý riadi chod všetkých jadrových elektrární na svete, čím dôjde k ich okamžitému výbuchu.

Pomocou údajov zhromaždených po katastrofách v Černobyle a Fukušime sa britskí vedci pokúsili vyrátať, aké množstvo rádionuklidov by uniklo do atmosféry po podobnej udalosti. Podľa výsledkov vedeckej štúdie by sa po uvoľnení veľkého množstva cézia-137 a iných izotopov s dlhým časom rozpadu do atmosféry Zem stala neobývateľnou na 150 rokov.

Pomohol by len únik do vesmíru

Ak by jadrové reaktory boli po Zemi rozmiestnené rovnomerne, v prvé roky po ich výbuchu by úroveň radiácie ovzdušia prevyšovala súčasnú normu o 35-krát. Až po približne 50 rokoch by sa toto číslo znížilo na takmer bezpečnú úroveň.

Vedci však fanúšikom sci-fi seriálu prízvukujú, že reálne k ničomu podobnému dôjsť nemôže. Väčšina jadrových reaktorov v súčasnosti podlieha ochrane v podobe niekoľkých bezpečnostných systémov, ktoré v prípade poruchy chladiaceho systému okamžite vypnú všetky funkcie reaktora.