Podľa Slovenska má mať politika súdržnosti v EÚ aj naďalej silnú pozíciu

Slovensko presadzuje zachovanie silnej politiky súdržnosti vo viacročnom finančnom rámci po roku 2020. Ako hlavná investičná politika Európskej únie (EÚ) pre podporu rastu a zamestnanosti by mala mať čo najvyšší percentuálny podiel v eurorozpočte. Uvádza sa vo Východiskovej pozícii SR k politike súdržnosti EÚ po roku 2020, ktorú v stredu schválila vláda.

Materiál predložil podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini (Smer-SD). Dokument stanovuje pozíciu k základným črtám politiky súdržnosti, jej zdieľanému riadeniu, územnému zameraniu, ďalším možnostiam zjednodušenia, ako aj k väzbe so správou hospodárskych záležitostí EÚ. Očakáva sa, že Európska komisia predloží legislatívne návrhy na diskusiu k tejto téme v roku 2018.

„Vychádzame z toho, aby aj po roku 2020 európske peniaze v rámci kohéznej politiky predstavovali 33 % celkového rozpočtu EÚ, tak ako je tomu teraz,“ povedal Pellegrini.

Význam politiky súdržnosti sa podľa materiálu ukázal v zmiernení dosahov svetovej hospodárskej krízy na slovenskú ekonomiku. Väčšina hodnotení vplyvu eurofondov dospela k záveru, že táto politika ovplyvňuje rast hrubého domáceho produktu (HDP). Kým v roku 2003 bol v SR na úrovni 55 % obyvateľa EÚ, v súčasnosti je 77 % priemeru EÚ.

„Politika súdržnosti nemôže byť vnímaná ako núdzová politika, na úkor ktorej majú byť financované krízové situácie spojené s novými výzvami EÚ,“ konštatuje dokument.

Návrh legislatívy EÚ pre túto oblasť na budúce obdobie by mal byť prijatý s dostatočným predstihom, najneskôr polroka pred začiatkom oprávnenosti výdavkov na nové programové obdobie. Z pohľadu Slovenska je dôležité výrazné zjednodušenie celého mechanizmu tejto významnej investičnej politiky EÚ v budúcom období.

Východisková pozícia Slovenskej republiky vytvára základ pre hľadanie riešení a názorov v určitých spoločných otázkach, a to najmä pri ďalšej spolupráci s krajinami Vyšehradskej štvorky (V4).