Valentín znamená pre chudobných Kolumbijčanov viac, ako by si ktokoľvek myslel

Dni pred sviatkom zaľúbených, sv. Valentínom, sú v Kolumbii mimoriadne rušným obdobím. Táto krajina je totiž jedným z najväčších exportérov kvetov na svete. Výsledkom je obrovský dopyt po sezónnych zamestnancoch v skleníkoch neďaleko Bogoty.

Aj Rubiela Mendezová a William Pérez sa vďaka tomu ocitli v chlade, ktorý na vlastnej koži doteraz nikdy nepoznali. Stretli sa s ním až pri príprave ruží na export v hangári, 500 kilometrov od ich rodného mesta Cúcuta, na východnej hranici s Venezuelou.

Patria k stovkám Kolumbijčanov aj Venezuelčanov, ktorých vozia autobusy približne 12 hodín po nie veľmi kvalitných cestách, aby pripravili kvety na export do Spojených štátov.

Deň svätého Valentína (14. 2.), patrí v USA k sviatkom, počas ktorých si ľudia dávajú najviac darov. Kolumbia sa podieľa približne 74 % na dovoze kvetov do USA. Minulý rok od januára do novembra dosiahli príjmy kolumbijského kvetinárskeho priemyslu 1,3 miliardy USD (1,06 miliardy eur).

Jeho zamestnanci, ktorí pripravujú ruže, však dostávajú len minimálnu mzdu - 300 USD mesačne. Pre mnohých ľudí z pohraničia je aj to oveľa viac, ako zarobia doma.

A hoci má Kolumbia oficiálnu celoštátnu mieru nezamestnanosti na úrovni 10 %, tzv. pohraničná nezamestnanosť je oveľa vyššia, napríklad v Cúcute dosiahla vlani 16 %.

Situácia sa v uplynulých mesiacoch ešte zhoršila, keďže do pohraničia prichádzajú migranti z Venezuely, ktorí utekajú pred hlbokou hospodárskou krízou a beznádejou v rodnej krajine. V Kolumbii sú ochotní pracovať aj za polovičné mzdy.

V studenom hangári pri Bogote udržujú zrezané ruže v chlade. Kvety sa uchovávajú a prepravujú pri veľmi nízkych teplotách, aby dorazili do obchodov čerstvé.

Pani Mendezová a ďalší pracovníci balia kytice z tuctov ruží v priestoroch vychladených na 10 stupňov Celzia. Napriek týmto podmienkam je rada, že má prácu.

Problémy vo Venezuele zvrátili nedávny trend. Krajina, ktorá susedí s Kolumbiou, je bohatá na ropu, a tak v minulosti Kolumbijčania migrovali na opačnú stranu hranice za prácou, alebo unikali pred konfliktom medzi vládnymi vojakmi a marxistickými rebelmi z FARC.

Rebeli sú však už odzbrojení a FARC sa zmenila na politickú stranu. Naopak, Venezuela sa zmieta v problémoch a zápasí s hyperinfláciou.

Kolumbijskí predstavitelia tvrdia, že viac ako 550.000 Venezuelčanov prekročilo legálne alebo nelegálne hranicu a očakáva sa, že ich počet sa do júna zvýši. Tento odliv je ešte väčší, keď sa do neho započíta aj návrat Kolumbijčanov, ktorí odišli pred rokmi opačným smerom, späť do vlasti.

Obchod s ružami je však sezónny, nepredstavuje dlhodobé riešenie pre 600 aktuálnych robotníkov. Na druhej strane, je to aspoň dočasná práca, ktorá tiež pomôže.