Hollande rokuje s balkánskymi lídrami o možnom vstupe do EÚ

Jeho cieľom je zlepšiť spoluprácu s EÚ a získať z jej strany väčšiu podporu pre región postihnutý vojnami.

Prítomní sú okrem najvyšších ústavných činiteľov hostiteľskej krajiny aj prezidenti Albánska, Bosny, Chorvátska, Kosova, Macedónska, Čiernej Hory a Srbska, ktoré zvyklo odmietať prítomnosť suverénnej kosovskej delegácie na podobných stretnutiach.

Organizátori prelomového stretnutia hovoria o "neformálnej a pracovnej diskusii s cieľom nájsť nástroje na posilnenie euroatlantickej spolupráce a rozšírenie EÚ so zreteľom na reformy a úzku spoluprácu". Ako povedal Hollande na adresu snáh balkánskych krajín, "Francúzsko je na vašej strane".

Francúzsky prezident Francois Hollande sa pripojil vo štvrtok k stretnutiu balkánskych lídrov usilujúcich sa o integráciu nepokojného regiónu do Európskej únie a o vyriešenie pozostatkov konfliktov z 90. rokov.

Hollande sa zúčastnil na schôdzke balkánskych predstaviteľov počas návštevy Slovinska, prvej krajiny Balkánu, ktorá sa v roku 2004 spolu s ďalšími 9 krajinami stala členom únie. Jeho návšteva Slovinska je chápaná ako gesto podpory Francúzska členstva Balkánu v EÚ.

Prijatie do bloku sa považuje za kľúčové pre dosiahnutie trvalej stability regiónu. Slovinsko a Chorvátsko sú jediné dve krajiny Balkánu, ktoré to dosiahli, aj keď Záhreb iba 1. júla tohto roku, keď sa stal 28. krajinou bloku.

Medzi najzávažnejšie problémy Balkánu patria spory medzi Srbskom a jeho bývalou provinciou Kosovo, ktorá sa vo februári 2008 odčlenila od Srbska a vyhlásila jednostrannú nezávislosť.

Z 28 členských krajín únie nezávislé Kosovo neuznalo len 5 (Slovensko, Grécko, Cyprus, Španielsko a Rumunsko). Chorvátsko a Maďarsko boli dve prvé krajiny, ktoré tak naopak urobili. Cestu Macedónska do únie blokuje jeho spor s Gréckom a názov krajiny.