Počítačový vírus takmer začal tretiu svetovú vojnu, mal zneškodniť výrobu jadrových zbraní

V januári 2010 sa v Iráne stala záhadná udalosť. Centrifúgy, ktorých úlohou je obohacovanie uránu, z ničoho nič začali jedna po druhej kolabovať. Nad príčinou tohto kolapsu inšpektori aj opravári len krútili hlavami.

O päť mesiacov neskôr došlo k ďalšej zdanlivo nesúvisiacej tragédii. Počítače, ktoré mali na starosti obsluhu centrifúg, sa znenazdajky začali samé vypínať a znovu zapínať. Aj v tomto prípade bolo ťažké prísť na príčinu, no vedci v jednom systéme natrafili na niekoľko škodlivých súborov. Tak sa verejnosť dozvedela o prvej digitálnej zbrani na svete.

Vírus s názvom Stuxnet nie je žiadny bežný vírus. Namiesto kradnutia informácií z iných počítačov bol vírus schopný fyzicky zničiť zariadenia ovládané napadnutými počítačmi.

Stuxnet sa však stal hrozbou najmä kvôli svojej schopnosti znížiť tlak v nukleárnych reaktoroch, pričom systém správcov neinformoval o žiadnej zmene. Jeho jediným poslaním bolo poškodiť centrifúgy na obohacovanie uránu.

Kto ho vytvoril?

Obohatený urán sa zväčša využíva pri konštrukcii jadrových zbraní. Dodnes je záhadou, kto stojí za vznikom vírusu, ktorého posolstvo tkvelo v zneškodnení produkcie jadrového arzenálu v Iráne. O jeho pôvode však kolujú chýry, podľa ktorých ide o výrobok izraelskej vlády či Spojených štátov. Podľa niektorých dohadov sa na jeho výrobe dokonca podieľala spoločnosť Siemens. Ani jeden z podozrivých však s takýmito tvrdeniami nesúhlasí.