MDŽ už nie sú len červené karafiáty

MDŽ sa však oslavuje dodnes, hoci možno v inej podobe, napríklad bez podnikových či školských osláv. A nevládnu mu už karafiáty tak ako v období, kedy sa tento kvet ako jediný dostal aj na pulty obchodov.

„Mal som v pokladničke pätnásť korún a tie som mohol minúť na svoju matku,“ spomína na MDŽ svojho detstva spisovateľ Ľubo Dobrovoda. „Za päť korún som teda kúpil klinec zabalený v obrovskom ozdobnom celofáne. Vošiel som do nášho paneláku, nastúpil do výťahu a doma som zistil, že mám len prázdny obal. S hrôzou som letel späť a hlavu karafiátu som našiel zacviknutú vo výťahu. Stonka zrejme spadla do výťahovej šachty. Odlomil som vonku vetvičku zo stromu a hlavičku klinca som na ňu nalepil izolepou, ktorú mama kradla v práci. Mne sa zdal výsledok ohromujúci, lenže mama prišla po oslave o jedenástej večer spoločensky unavená a na kvet povedala, že je hnusný.“

Dnes Ľubo Dobrovoda zhodou okolností prevádzkuje tri kvetinárstva v Bratislave. A potvrdzuje, že karafiáty už tak trochu vyšli z módy. Kupujú sa najviac ruže a na rozdiel od romanticky naladeného Valentína, najmä jarné kvety. Povedzme narcisy, alebo veselé pestré kytičky.

Samozrejme, vhodným darom na MDŽ nemusí byť len kvet, ako potvrdzuje aj spomienka spisovateľky Veroniky Šikulovej. Viaže na jej otca, spisovateľa Vinca Šikulu. „Doma sme síce MDŽ neoslavovali, raz však zhodou okolností práve 8. marca prišiel otca navštíviť spisovateľ Rudo Sloboda. Otec však nebol doma, iba mama. A on jej na MDŽ daroval fialový dáždnik. Bol dosť škaredý, ale bol to jediný dáždnik, ktorý sme doma mali a všade sme s ním chodili, keď pršalo.“

Na školských oslavách Veronika, ako jedna z mála žiačok prvého stupňa, čo mala čistý hlas, spievala pesničku „Vo vrbine pri potôčku, odtrhol som fialôčku...“.

Hromadné oslavy prinášali aj kuriózne situácie. Na jednu z nich si spomína spisovateľ a publicista Benjamín Škreko. Fabrika Kovosmalt v Trnave, kde pracoval jeho otec, udeľovala na MDŽ mnohodetným ženám medaily za materstvo. „Predvojnový Deň matiek totiž komunisti ako americký zrušili a nahradili ho iným americkým sviatkom MDŽ, pretože bol robotníckejší,“ hovorí známy humorista. „Moja mama dostala poštou pozvánku do kultúrneho domu a keď ju predseda ROH (Revolučného odborového hnutia) vyzval, aby si prišla na javisko po zlatú medailu a utierku, naša susedka z ulice zvolala na celú sálu: 'Ja to pani Škrekovej zoberiem, ona musela ostať pri deťoch.'“ Korene Medzinárodného dňa žien sú naozaj tak trochu socialistické. Sviatok sa totiž prvý raz oslavoval v roku 1909 na podnet Americkej socialistickej strany. A mal za cieľ pripomenúť štrajk amerických žien za kratší pracovný čas, či volebné právo, ktorý sa konal 8. marca 1908.

Hoci obľúbenosť karafiátov v posledných rokoch trochu klesla v konkurencii množstva iných kvetov, ľudia sa k nim opäť radi vracajú, tak ako je stále obľúbený aj Medzinárodný deň žien.