NKÚ podal trestné oznámenie po kontrole eurofondov v rezorte školstva

Tie sa týkajú práce ministerstva školstva a jeho organizácie Výskumná agentúra (VA). Výsledky kontroly v nej poskytol NKÚ orgánom činným v trestnom konaní.

Celkovo kontrolóri vo VA zaznamenali 17 zistení, informuje úrad v piatkovej tlačovej správe. Tie mal zachytiť vnútorný kontrolný systém, ktorý je však nedostatočný. „Agentúra napríklad umožnila podnikateľom, ktorí nemuseli mať dostatočnú spôsobilosť vykonávať kvalitné vedecko-výskumné aktivity, aby sa stali oprávnenými žiadateľmi,“ priblížila jeden z nedostatkov kancelária predsedu NKÚ.

Pri hodnotení žiadostí o nenávratný finančný príspevok bola polovica z 12 hodnotiacich bodovaných kritérií postavené značne subjektívne. Až 31 bodov mohol žiadateľ získať za otázky subjektívneho posúdenia z celkových možných 45 bodov. Hranica pre schválenie bola pritom 43 bodov, konštatovalo NKÚ.

To ďalej informovalo, že objavili sa i prípady, keď technický inžinier hodnotil projekt v oblasti výskumu biomarkerov a Alzheimerovej choroby, ako aj projekt v oblasti výroby a spracovania kravského, ovčieho a kozieho mlieka. Takto zle nastavený proces umožnil jednému hodnotiteľovi bez preukázania odborných skúseností hodnotiť aj 16 projektov z troch oblastí špecializácie.

Za správne nastavenie procesov vo Výskumnej agentúre bol pritom do 11. novembra 2016 zodpovedný rezort školstva, ktorý vyhlásil výzvu na výber odborných hodnotiteľov pre uvedený program. Ministerstvo bolo zároveň zodpovedné za manuál pre hodnotiteľov aj za prípravu hodnotiacich kritérií.

„Najvyššia kontrolná inštitúcia nezískala primerané uistenie, že výber hodnotiteľov bol transparentný a že vhodnosť hodnotiteľov bola posudzovaná objektívne. Celkom bolo ministerstvom akceptovaných šesť zistení, ku ktorým kontrolovaný subjekt prijal opatrenia,“ informuje NKÚ.

NKÚ kontroloval aj ministerstvo vnútra a operačný program Ľudské zdroje, a to bez kontrolných zistení. Nastavenie procesov v ňom môže podľa neho slúžiť ako príklad dobrej praxe. Najväčším problémom pri čerpaní eurofondov je z pohľadu úradu transparentnosť procesov a časová tieseň. Je preto podľa NKÚ dôležité, aby orgány zodpovedné za zavádzanie OP prijímali opatrenia na včasné zazmluvnenie projektov. Časová tieseň znižuje odbornú, kvalitatívnu úroveň nielen v proces prípravy, ale aj hodnotenia a následne realizácie projektov.

Z celkového objemu operačných programov pre obdobie 2014–2020 (13,89 miliardy eur) boli ku koncu januára 2018 čerpané prostriedky vo výške 1,38 miliardy eur, čo predstavuje 9,95 percenta z celkového objemu, uvádza NKÚ. SR musí pritom do konca tohto roka vyčerpať 1,36 miliardy eur, pričom doposiaľ neboli predložené výdavky vo výške takmer 781 miliónov eur. Slovensko už z dôvodu nedodržania záväzku z roku 2014 prišlo v závere minulého roka o 26,97 milióna eur v rámci programu Výskum a inovácie.