Dieselove motory sa až po čase dostali pod kapoty automobilov

Rudolf Diesel sa narodil 18. marca 1858 v Paríži nemeckým rodičom, ktorí emigrovali z nemeckého Bavorska. Ako dieťa žil aj v Londýne, odkiaľ ho rodičia poslali na štúdiá do Augsburgu v Nemecku.

Po strednej škole si vybral štúdium na technike v Mníchove napriek želaniu rodičov, aby sa zamestnal a začal zarábať. Stal sa študentom premiantom.

U slávneho profesora Carla von Lindeho sa zoznámil s problematikou termodynamiky tepelných strojov. Po úspešnom absolvovaní štúdia ho von Linde zamestnal vo svojej parížskej firme, kde mal na starosti teoretické zdokonalenie spaľovacieho motora na mraziarenské účely.

Neskôr Diesel pracoval pre Lindeho v Nemecku, kde sa mu podarilo vynájsť motor so samovznietením. Pri svojej práci vychádzal z francúzskeho vynálezu kompresorového zapaľovania. Palivo vstreknuté do valca sa samé zapáli pomocou stlačeného horúceho vzduchu.

Obrovskou prednosťou tohto motora bola veľmi malá spotreba paliva, ktorým bola nafta. Jeho výkon bol o 70 percent vyšší ako v prípade strojov na paru. Dieselov motor sa stal najhospodárnejším strojom svojich čias. Dodnes je v spotrebe paliva v porovnaní s benzínovými strojmi úspornejší. Autor si ho patentoval 28. februára 1892.

Dieselov motor pred predstavením verejnosti v roku 1894 prešiel ešte technickými úpravami a v roku 1897 bol schopný prevádzky. Nezávislá kontrola dokázala jeho výkonnosť 13,1 kW pri 154 otáčkach za minútu.

Pre svoju robustnosť dieselove motory spočiatku poháňali lode a pracovali v továrňach. Až po určitom čase sa dostali pod kapoty automobilov. V roku 1900 získal Rudolf Diesel ocenenie za vývoj svojho motora Grand prix na výstave v Paríži.

Napriek úspechom, ktoré prinášali aj finančné zisky, vynálezca trpel nedostatkom psychickej rovnováhy. Prispievali k tomu súdne konania, na ktorých bol nútený obhajovať svoje patenty. Ďalšie výskumy a neopatrné investovanie ho priviedli takmer na mizinu.

V septembri roku 1913 nastúpil na parník, ktorý ho mal odviezť na otvorenie továrne na dieselové motory v Anglicku. V noci z 29. na 30. septembra 1913 sa Rudolf Diesel stratil. Ráno bola jeho kajuta prázdna a na palube sa našiel iba jeho plášť a klobúk.

Po nejakom čase sa v mori objavilo rozkladajúce sa telo. Podľa dokladov nachádzajúcich sa pri mŕtvole identifikovali príbuzní Rudolfa Diesela a prípad sa uzavrel s tým, že telo, ktoré zostalo v mori, patrilo vynálezcovi. Či bolo Dieselovo zmiznutie samovraždou, nešťastnou náhodou, alebo dôvod jeho úmrtia ostal tajomnejší, sa nepodarilo vyšetriť. Vynálezca sa dožil 55 rokov.