Počas jarnej rovnodennosti svetielkuje aj Slnečná sústava

Na jarnej rovnodennosti je z astronomického hľadiska zaujímavé, že v túto chvíľu dopadajú lúče zo stredu slnečného kotúča priamo na zemský rovník. Teda ak by sme sa 20. marca napoludnie postavili na rovník, mali by sme slnko priamo v nadhlavníku a nevrhali by sme nijaký tieň. Prvý jarný deň je preto rovnako dlhý na všetkých miestach zemegule, slnko je nad obzorom 12 hodín a 5 minút.

Obdobie jarnej rovnodennosti nám však prináša aj pozoruhodný astronomický úkaz, ktorý môžeme v týchto dňoch pozorovať. Ide o zodiakálne alebo tiež zvieratníkové svetlo, teda pás osvetlenej večernej oblohy vychádzajúci z miesta, kde zapadlo slnko, smerujúci až k zenitu. Čo je jeho pôvodom?

Ekliptika, teda rovina, v ktorej obieha Zem okolo Slnka, mení počas roka svoj sklon voči obzoru – a najväčší je práve v období jarnej a jesennej rovnodennosti.

Vďaka tomu máme šancu uvidieť slnečné svetlo rozptýlené v zrnkách medziplanetárnej hmoty alebo skôr medziplanetárneho prachu, keďže ide o čiastočky veľké 0,001 až 0,1 milimetra. Môžeme si ich predstaviť ako disk v rovine Slnečnej sústavy, ktorého hustota sa smerom dovnútra zväčšuje, no v bezprostrednom okolí Slnka je prázdny. Pre vysoké teploty a tiež tlak slnečného žiarenia tu žiadna medziplanetárna hmota nie je.

Prach Slnečnej sústavy svetielkuje na oblohe približne s rovnakou intenzitou ako Mliečna dráha, ktorá je však, samozrejme, objektom neporovnateľne vzdialenejším.

Teraz na jar je zodiakálne svetlo pozorovateľné po západe Slnka, na jeseň, počas jesennej rovnodennosti, naopak, pred jeho východom.

Dôležité však je, aby sme oblohu počas jarných večerov pozorovali v čistých oblastiach čo najmenej zasiahnutých svetelným smogom aj znečistením ovzdušia. A tiež, aby nás nerušilo mesačné svetlo.

V takom prípade môžeme pri troche šťastia uvidieť svetielkujúci kužeľ nad západným obzorom. V ideálnych podmienkach, aké panujú povedzme v Chile, na ostrove La Palma na Kanárskych ostrovoch či v iných lokalitách s mimoriadne čistou oblohou, by sme dokonca videli súvislý pás svetla prechádzajúci celou oblohou. A mohli by sme si uvedomiť, že sa v týchto miestach rozprestiera Slnečná sústava, ktorej sme súčasťou.