Ľudia s depresiou rozprávajú inak. Takto si ju okamžite všimnete!

Depresia u človeka mení všetko – spôsob, akým sa pohybuje, ako sa správa k svojmu okoliu, a dokonca aj to, ako rozpráva. Občas sa môže „jazyk depresie“ preniesť aj do písaného diela – všimnúť si to môžeme napríklad v dielach americkej spisovateľky Sylvie Plathovej či rockového speváka Curta Cobaina, z ktorých obaja trpeli depresiou.

Nová štúdia zverejnená na stránkach Clinical Psychological Science, klasifikovala slová do skupín, ktoré dokážu presne určiť, či niekto trpí depresiou alebo nie.

Obsah

Jazyk by sme mohli rozdeliť na dva prvky: obsah a štýl. Z hľadiska obsahu asi nikoho neprekvapí, že podľa štatistík depresívni ľudia častejšie používajú slová s negatívnym obsahom, zvlášť pokiaľ ide o prídavné mená ako „osamelý“, „smutný“ alebo „biedny“.

Zaujímavé je tiež používanie zámen. Ľudia s príznakmi depresie častejšie používajú zámená ako „ja“, „mňa“, pričom len zriedka hovoria „ona“, „ich“ a iné zámená poukazujúce na iné osoby. Vedci uvádzajú, že pri identifikovaní depresie prostredníctvom jazyka sú spoľahlivejšie práve zámená než prídavné mená.

Štýl

Z hľadiska štýlu sú podľa vedcov najspoľahlivejším ukazovateľom depresie „absolutistické slová“ ako „vždy“, „nič“ alebo „úplne“. Depresívni ľudia zvyknú svet vnímať ako čierny alebo biely, čo sa pretavuje aj do štýlu ich reči.

Rozumieť jazyku depresie nám dokáže pomôcť porozumieť spôsobu, akým myslia ľudia s jej príznakmi. Táto schopnosť má pre vedcov aj iné praktické využitie – pomocou automatickej textovej analýzy vykonávanej počítačom môžu určiť niekoľko rôznych porúch mentálneho zdravia z textov, aké sa dajú nájsť na blogoch a internetových fórach.

Počítače dnes už dokonca asistujú pri identifikácii iných špecifických podkategórií problémov s mentálnym zdravím, ako perfekcionizmus, problémy so sebavedomím alebo sociálna úzkostná porucha. V budúcnosti by sa vďaka tomuto systému mohlo určovanie týchto nedostatkov ešte viac zdokonaliť.

Vedci na záver upozorňujú, že je samozrejmé, že podobné vzorce v používaní jazyka môžeme používať aj bez toho, aby sme mali depresiu. To, či chorobou skutočne trpíme, sa dá dokázať až po nejakom čase.

Svetová zdravotnícka organizácia udáva, že v súčasnosti depresia trápi približne 300 miliónov ľudí po celom svete, čo je v porovnaní s rokom 2005 o 18 percent viac. Nové prostriedky identifikácie depresie sú v boji proti nej viac než žiadúcim prostriedkom.