Edwarda Snowdena hrdelný trest nečaká, USA ho mučiť nemôžu

Uvádza sa to v liste, ktorý ešte v utorok poslal do Moskvy minister spravodlivosti USA Eric Holder. Podľa piatkových informácií agentúry AFP sa Holder v dokumente adresovanom jeho ruskému náprotivkovi Alexandrovi Konovaľovovi zaručuje za vylúčenie možnosti rozsudku smrti a zároveň podotýka, že mučenie je v USA "protizákonné".

Tieto fakty preto podľa neho odporujú Snowdenovým tvrdeniam, na základe ktorých požiadal v Rusku o azyl. Podľa Holdera bude hľadaný Američan postavený pred občiansky súd a obžalovaný.

Šéf amerického rezortu spravodlivosti zároveň podotkol, že samotný Snowden a médiá sa mýlia v tvrdení o neplatnosti jeho pasu. Tá je podľa jeho slov zrušená, no po administratívnej úprave je doklad platný pre cestu priamo do USA. Ako dodal, "Snowden zostáva americkým občanom".

Snowden, ktorý odhalil sledovacie programy amerických tajných služieb, sa nachádza na moskovskom letisku Šeremetevo, kam priletel ešte v júni z Hongkongu. Vzhľadom na neplatné doklady nemôže opustiť tranzitnú zónu a vstúpiť na územie Ruska. Snowden chcel už dávnejšie požiadať o politický azyl v Rusku, tamojší prezident Vladimir Putin mu však odkázal, že v krajine bude vítaný len vtedy, ak prestane poškodzovať americké záujmy.

USA ho obvinili zo špionáže, krádeže vládneho majetku a nedovoleného zverejnenia tajných informácií týkajúcich sa národnej bezpečnosti. Snowden zatiaľ ostáva v tranzitnej zóne letiska, kým ruské úrady nezvážia jeho žiadosť o dočasný azyl. Američan totiž zatiaľ nedostal žiadny dokument, ktorý by mu umožnil Šeremetevo opustiť.
Zaslúži si úctu

Nemecký prezident Joachim Gauck, ktorý kedysi pomáhal odhaľovať praktiky východonemeckej tajnej polície, sa v piatok zastal Američana Edwarda Snowdena snažiaceho sa vyhnúť postihu za prezradenie programov sledovania komunikácie bežných ľudí vo svojej krajine. Ľudia konajúci ako Snowden si podľa neho zaslúžia úctu, keďže bránia "slobodu". Gauck sa tak vyjadril v rozhovore pre piatkové vydanie denníka Passauer Neue Presse, ktorý by mohol mať vplyv na septembrové parlamentné voľby v Nemecku. Kancelárka Angela Merkelová totiž k Snowdenovmu prípadu pristupuje úplne inak, pričom odmietla prirovnávanie USA k niekdajšiemu Východnému Nemecku a ubezpečila Washington, že Berlín bývalému spolupracovníkovi tajných služieb na úteku neposkytne útočisko.

Podľa Gaucka majú ľudia pracujúci v štátnom aparáte právo konať na základe vlastného svedomia, keďže jednotlivé inštitúcie sa niekedy odchyľujú od práva. "Toto sa obvykle napraví len vtedy, ak sa informácie zverejnia. Ktokoľvek na to upriamuje pozornosť verejnosti a koná na základe svojho svedomia, si zaslúži úctu," povedal bývalý východonemecký aktivista, bojovník za ľudské práva a evanjelický pastor, ktorý po páde komunizmu viedol komisiu dokumentujúcu zločiny tajnej polície Stasi. Nemecký prezident je napriek slabým právomociam v krajine považovaný za vysokú morálnu autoritu. "Strach z toho, že naše telefonáty alebo pošta sú zaznamenávané a uchovávané zahraničnými spravodajskými službami, je zábranou pre pocit slobody a rastie tak nebezpečenstvo, že bude narušená samotná sloboda," upozornil Gauck.

Merkelová sa na jednej strane snaží zachovať priateľské vzťahy s Washingtonom, ktorý chce Snowdena postaviť pred súd, zároveň by však mala pred voľbami presvedčiť nemeckých voličov, že chápe ich rozhorčenie nad správami o sledovaní ich komunikácie americkou Národnou bezpečnostnou agentúrou (NSA). Opakovane pritom vyhlásila, že povinnosťou štátu je chrániť svojich občanov pred hrozbou terorizmu, no použité prostriedky musia byť primerané. Opozícia Merkelovej vyčíta, že nevyvíja dostatočný nátlak na Washington, aby poskytol odpovede na otázky týkajúce sa rozsahu aktivít NSA. Objavili sa pritom informácie, že s Američanmi spolupracovali aj nemeckí agenti.