Tohto muža vychovala svorka vlkov. Toto sa stalo, keď prišiel do kontaktu s civilizáciou

Novodobý Tarzan Marcos Rodríguez Pantoja strávil väčšinu svojho detstva v horách Španielska, kde sa delil o obydlie s divými vlkmi, diviakmi a hadmi. Za celý ten čas sa ani raz nestretol s človekom, vďaka čomu mu snáď zaslúžene prischla prezývka Vlčí muž.

V 72 rokoch sa Pantoja rozhodol poskytnúť rozhovor o svojej mladosti a skúsenostiach z divočiny, ale aj o svojej integrácii do sveta ľudí. Pre španielsky denník El País v skratke uviedol, že sa cítil oveľa spokojnejšie, keď žil v prírode, než medzi ľuďmi.

Vlčie dieťa

Marcos si svoju prírodu zvolil za domov približne v roku 1950. V tom čase, keď mal 6 rokov, ho jeho rodina predala starému chovateľovi kôz zo španielskeho pohoria Sierra Morena. Zakrátko chovateľ umrel, a malý Marcos bol nútený utiecť do hôr, kde sa musel postarať sám o seba.

Ako tvrdí samotný Pantoja, nasledovných 15 rokov žil v jaskyniach, kde sa „spriatelil“ s vlkmi a inými zvieratami.

Prípadom divokého muža sa zaoberal aj španielsky antropológ Gabriel Janer Manila, ktorý síce nevyvrátil žiadnu časť Pantojovho svedectva, no upozornil, že jeho slová treba brať s určitou dávkou rezervovanosti.

„Marcos nerozpráva o tom, čo sa stalo, ale o tom, čo si myslí, že sa stalo. To ale robíme všetci – hovoríme o veciach tak, ako ich sami vnímame.“ Podľa Manilu sa vlky v skutočnosti nespriatelili s Pantojom, ale sa ho len naučili akceptovať výmenou za jedlo a podobné drobnosti.

Ťažký návrat do spoločnosti

Marcosa priviedol z divočiny späť do civilizácie vojak, keď mal 19 rokov. Na život medzi ľuďmi si však nikdy nezvykol. Pre El País uviedol, že odvtedy zažil ponižovanie v práci aj vo voľnom čase, no najviac ho trápi emocionálny chlad, ktorým oplýva súčasná spoločnosť.

„Smejú sa mi, lebo neviem nič o politike alebo futbale,“ hovorí smutný Marcos.

Vlky ho už nechcú

Prázdnota, ktorú Pantoja našiel v civilizácii, ho viackrát donútila pokúsiť sa o návrat do divočiny, no dnes už to vraj nie je také, ako kedysi, pretože vlky ho viac nepovažujú za „jedného zo svojich“.

Pantojov príbeh našťastie nie je len o nešťastí. Veľa jeho susedov ho považuje za dobrého kamaráta, a miestna skupina na ochranu životného prostredia dokonca už zorganizovala zbierku na zateplenie Marcosovho domu.